Žilinské Blatíčko : Reportáž + Fotogaléria

29. septembra 2017 0 Od maratonbike

Prečítané: 1 340

Jedna z najlepších bežeckých akcií v okolí Žiliny je bezpochyby Žilinské Blatíčko! Amatérsky prekážkový beh dlhý 8,8 km s 34 prekážkami preverí Vaše sily, schopnosti a odvahu. Máte možnosť sa vrátiť do svojich detských čias a riadne sa zaprasiť od blata.

Na Žilinskom Blatíčku neriešite či prší, neriešite čas, neriešite to, že ste mokrí a zablatení. O toto tu práve ide! Na Blatíčko sa teším každý rok, pretože mám možnosť behať a plaziť sa blatom, veď kedy máte takú príležitosť?

Pred tromi rokmi som sa od kamaráta Robka dozvedel, že chystá menší projekt. V tých časoch aktívne absolvoval prekážkové behy a napadla ho myšlienka podieľať sa na jednom z nich. V roku 2015 sa Robovi a jeho kamarátovi Vladovi Randovi podarilo úspešne uskutočniť prvý ročník. Tento rok sa pretekári mohli zúčastniť už jeho 3. ročníka. Stavím sa o svojho Ghosta, že na tretí ročník určite nečakali účasť neskutočných 500 pretekárov!

Už pri príchode do zázemia sme boli všetci presvedčení, že nám bude počasie priať. A veru prialo. Pršalo celé ráno a celý čas čo som strávil na trati. Prekážky sa tak viac prekyprili, takže bolo viac blata ako sme čakali 😀 Priateľka Monika sa ujala pozície na prihlasovaní nových pretekárov. Práce mala neúrekom, pretože vopred zaregistrovaných bolo niečo okolo 340. Tak si domyslite koľko ľudí sa prišlo regnúť v deň preteku.

S kamarátom Filipom sme si zabezpečili spoločný štart tak, že na registračku sme šli spolu. Štartovalo sa po vlnách s 3 minútovými intervalmi. V každej vlne bolo 12 kúskov, aby si ľudia nezavadzali a zbytočne nečakali na prekážkach. Prví pretekári odštartovali o 10:00 hod. S Filipom sme štartovali až o 11:24, takže nám neostávalo nič iné, len sa schovať pred dažďom a zohriať sa. 20 minút pred štartom sme sa trošku rozbehali, ponaťahovali všetky svaly a šľachy čo sa dali. Moderátor Ľuboš Dupkala nás vyzval menovite na štart a išli sme na to.

Štart bol orientovaný opačným smerom ako minulý rok. Po úvodnom asfalte nás čakali prvé bahenné aleje, v ktorých som takmer stratil tenisky. Šmyklo sa mi a už som bol až po krk v blate. Po pár ďalších prekážkach nasledovalo podliezanie siete. Tu som bol po pás v blate. Kratší beh nás doviedol k určite najlepšej prekážke, ktorú som na Blatíčku zažil. Musel som skočiť do jamy, v ktorej bolo blato skutočne po krk! Bol to naozaj zážitok, za toto majú u mňa chalani veľké plus 😀 Pre lepšie priblíženie prikladám video.

Nasledujúca prekážka: šplhanie po lane bolo v mojom prípade neúspešné, pretože lano bolo komplet zablatené a bolo naozaj nemožné vyšplhať sa na určený bod. Preto som dostal „trest“ za neúspešné zdolanie prekážky. Na každej prekážke určovali iný trest, tu som si odpykal 30 horolezeckých klikov.

Myslel som si, že s fyzičkou som na tom celkom fajn ale nasledovné prekážky ma totálne vyviedli z omylu. 16 klikov na hrazde a ihneď potom 30 normálnych ma rozmontovalo na kúsky. Ruky a prsia som mal v jednom ohni, no ani to mi nezabránilo pokračovať ďalej.

Nasledovný beh cez kukuričné pole mi riadne vyfliaskal tvár. Dobehol som k zarastenej aleji v strede poľa, cesta viedla priamo cez ňu. Samozrejme, že ma tam nečakalo nič iné, len blato. Bežal som priamo cez potok. Totálne zmáčaný som prišiel k regulovčíkovi a ten mi len povedal, že: „Ten kábel musíš podliesť, je v ňom prúd!“ Super, no problem 🙂 Plazenie sa v potoku plného blata mi potvrdil to, že blato mám skutočne všade.

S úškrnom som pokračoval na prekážku, kde sa lanom ťahali palety 50 metrov hore kopcom a následne naspäť. Pomyslel som si, že je to v pohode a prečo sa s tým chalani tak nadrapujú. Chytil som lano, potiahol a paleta sa takmer nepohla.

Cezpoľný beh ma doviedol ku Všiváku (malý smradľavý potok). Bagrom ho vyčistili, prehĺbili a rozbahnili, Super! Všivákom som sa brodil asi 1 km proti prúdu až ma vyfľusol na finálnu asfaltku. Zabral som (veď treba trochu pofrajeriť) a prekonal cieľový oblúk. V cieli dostávam účastnícku medailu a od priateľku neobjatie a nepusu. Veď keby ona prišla zablatená ako ja, tak by som jej venoval…ehm, pekný pohľad 😀

Kamarátka Nika prišla celkom čistá, tak mi nejde do hlavy kadiaľ behala 😀

Po preteku som sa tešil na sprchu, tá sa samozrejme nekonala. Čakala nás cisterna s pekne ľadovou vodou, tak davaj do boxeriek a umyť sa tak rýchlo ako sa dá. Vymrznutý som sa tešil na guľáš, ten nesklamal, bol skutočne výborný!

Žilinské Blatíčko je naozaj jedinečný pretek, ktorý určite môžem každému vrelo odporučiť. Vždy som sa tu zabavil, užil si skvelý deň a hlavne: BLATOOO!!!
Ďakujem organizátorom za to, že neustále vymýšľajú nové a nové prekážky, ktoré nás každý rok prekvapia. Určite sa vidíme aj na budúci rok a dúfam, že budeme ešte viac zablatení.