To naozaj!? Ako sme zrealizovali prvý spoločný výjazd v roku 2018…

Táto otázka v nadpise mi napadla ako prvá, keď som sa v piatok večer pozrel na facebook nášho portálu. O našu prvú spoločnú jazdu sa zaujímalo cca. 10 ľudí. Nakoniec nás išlo až 14! Pričom v štvrtok popoludní sme mali ísť traja a aj to jeden na cestnom a dvaja na MTB bicykli… Všetko sa to ale zvrtlo veľmi rýchlo a nakoniec to bola jedna veľmi podarená akcia. V nasledujúcich riadkoch by som vám chcel priblížiť, ako sa tento výjazd stal skutočnosťou, čo mu predchádzalo a čo sa dialo aj počas neho.

S Marekom V. som sa zoznámil čisto náhodou v jeden pekný deň… teda, ako pre koho. Síce slnko svietilo, ale mňa druhý Marek O. veľmi nepotešil. Našiel mi prasklinu na karbónovom ráme… a vlastne ju mám tam doteraz :o)) O Marekovi som vedel, lebo máme spolu ísť jazdiť na 24-ku, ale až teraz sme mali tú česť.

Po čase, čo sme sa už trošku oťukali prišiel Miro s nápadom, že možno by som mohol zobrať takto na jar cestný bicykel a on spolu s Marekom V. by išiel na MTB s tým, že ja by som im potiahol špicu. Nejakú stovečku. Tento nápad padol v pondelok. Vravím si fajn, niekedy môžeme. No už v ten deň tento nápad začal nadobúdať reálnu podobu, a tak sme sa na víkend dohodli, že môžeme to tak spraviť.

Najbližšie dni nič nenasvedčovalo tomu, že sa bude konať niečo väčšie. Všetko išlo po starom. Do nášho tímu pribudol potenciálne ešte Fero, s ktorým som počas minulého roku absolvoval veľký počet výjazdov nad 100km. Preto bol aj vhod na to, aby som sa nemusel trápiť sám na čele.

Zlom nastal v štvrtok po obede, keď mi zrazu cinkol Viber. No to bude asi Miro… Je to tak, čo to chce? Že či ideme nahodiť náš výjazd aj na maraton.bike? Hm, však prečo nie, možno sa jeden-dvaja pridajú a bude nám aspoň veselšie. Spolu sme vymysleli nejaký vtipnejší popis, predbežnú trasu a hops s tým na internet. Spúšťač bol jednoduchý. Nikto ale v danom momente nemohol tušiť, aký bude výsledok.

Predsa len nebolo veľa času sledovať vývoj ale už štvrtok večer sa objavilo v hľadáčiku asi 5 ľudí. Keďže v piatok nebol veľmi priestor pozerať, kto sa prihlásil a kto nie, tak pri kontrole večer a odpisovaní ostatným záujemcom sa jedna nepredstaviteľná vec začala stávať skutočnosťou. Bude nás aspoň 10. A možno aj viac. Vzrušenie narastalo. Zmena plánov je jasná. Žiadne MTB bicykle. Marek berie na pôžičku cesťák, na ktorom pôjde prvýkrát v živote. Vzrušenie medzi nami bolo cítiť už z písmenok v správach. Tak s týmto naozaj nikto nepočítal! Keďže nechcem nič podceniť a užiť si tento stav nadšenia a nedočkavosti, dohadujem sa s Mirom na stretnutí na základni už o 10:00, pričom oficiálny štart je naplánovaný na 11:00.

Ráno vstávam, píše mi Marek K. (ďalší Marek… a to ich ešte bude…), že ide aj on, a aj Miňo. Paráda, ďalší dvaja! Dokonca Mišo, ktorého sme lámali deň predtým, ale chcel ísť na MTB mi zrazu píše, že možno sa nakoniec uvidíme. Ale nemá veľa času na nachystanie, keďže musí pribehnúť až zo Šuje. No osobne si myslím, že toto si už nenechá újsť. Fungovalo to ako lepidlo. Ľudia pribudáli aj v deň odchodu a nakoniec sme sucho prekročili dvojcifernú hranicu. Keď som už spomenul Miša, že musel z ďaleka sem prísť, viete odkiaľ boli až členovia našej jazdy? Najdlhšiu cestu merali dvaja borci až z Dolného Kubína, ktorých stretla cestou autom k nám aj menšia nehoda. Síce trošku úsmevná ale zároveň aj nepríjemná…

Všetko ale pekne postupne. S nedočkavosti a očakávania idem k Mirovi už 9:45. Ten je už na “veliteľstve”, keď prídem. Ináč ani živej duše. Po chvíli sa dogúľa Marek V, ktorý potrebuje ešte nastaviť cestný bicykel na seba. Nedočkavosťou a očakávaním sa mi ústa nejdú zavrieť, usmievam sa od ucha k uchu. Polhodinu sme sami a postupne sa začínajú ukazovať známe aj nové tváre. Do predajne vbieha pustupne Lukáš, Igor, Marek L., Mišo (tak predsa prišiel!) a Fero. Takmer na minútu presne o 11:00 vychádzame von.

Tu panuje príjemné slnečné počasie s miernym vetrom. Von náš čakajú ďalší. Medzitým mi volá Lukáš…. prečo mi volá keď je tu? Aha! Miro ho zamkol spolu s Mišom a Ferom na predajni po veselšej udalosti s výťahom, ktorý neovláda telepatiu :o) Postupne sa zoznamujem so všetkými a snažím sa zapamätať mená: Miňo, Marek K., Marek L., Marek V. (nejako veľa tých Marekov, nie?), Miro, Mišo, Lukáš, Fero, Igor, Tomáš V., Tomáš M., Robo, ja. Súčet 13 ľudí. Pekne. A čo chalani z Dolného Kubína? Tí neprišli… Len si uisťujeme trasu, že pôjdeme na Rajec, dávame akademických 15 minút a ideme. Nebudeme čakať.

Prejdeme sotva kilometer a už mi zvoní mobil. Tak Kubínčania sa našli, len nešli trafiť na predajňu. Dohodnem sa s ostatnými, že ich počkáme v Budatíne. Ako sa následne od nich dozvedáme, stala sa menšia nehoda. Majiteľ auta natankoval do auta nesprávne palivo, tak už od Terchovej idú ku nám na bicykloch. Dosť nepríjemná situácia, ale to teraz nie je asi rozumné rozoberať Vítame medzi nami Rada a jeho kolegu, ktorému si už nepamätám meno, za čo sa na mňa snáď hnevať nebude. Ten sa aj tak o chvíľu od nás odpája a ide riešiť auto. A tak nás pokračuje 14.

Začíname zvoľna. Jazda v dvojičkách je príjemná, po Považskú Bystricu som v nej s Ferom a tak diskutujeme, po častých minuloročných výjazdoch si máme opäť čo povedať. Diskusia ale je na všetkých frontoch, kde tu prehodím slovíčko aj s ďalšími dozadu. Tempo sa trošku zvyšuje, a tak sa rozhodujeme s parťákom, že budeme držať aj my… No po striedaní tesne pred PB sa trošku utrhneme z reťaze a odpojíme zvyšok balíka v krátkom stúpaní. Ešte sme sa trošku ponaháňali v zjazde, nechali sa dobehnúť a po chvíľke vystriedali. No ani vzadu po tom výkone to nebolo úplne na výdych.

Považskou prechádzame plynulo smerom na Rajec. Tu už začína stúpavý profil. Striedanie vychádza na Lukáša a Mareka a hneď sa to začína trhať. Za PB sa chvíľu čakáme, kým sa opäť zlepíme a pokračujeme ďalej. Kúsok za Prečínom oddychujeme a keďže Fero s Mišom v Rajci končia, využívame čas na spoločnú fotku. Tomáš V. ale navrhuje, žeby sme mohli dať ešte Čičmany ako menší bonus. Väčšina súhlasí s tým, že prípadne sa rozdelíme, kto pôjde rovno nazad na Žilinu v Rajci a kto ešte potiahne do Čičmian.

Pred stúpaním za Domanižou obchádzame jeden veľký výtlk, no informácia dozadu akosi nedôjde a počujeme dosť tvrdý náraz. Pokračujeme však ďalej, žiadny pád nebol. No Ferovi až tak šťastena nepraje. Je potrebné opraviť defekt. Odstavujeme našu kolónu, Trošku diskutujeme aj o zmene trasy a po pár minútach sa opäť pohneme.

Stúpania sú krátke, ale vedia dať zabrať. Dôležité totiž je, ako sa do nich ide. A tu sa niektorí začínajú trhať z reťaze. Nuž, aj napriek nie veľkej spolupráci nôh sa nechcem nechať zahanbiť, a tak sa postupne predieram našim malým pelotónom až do čela, aby som do zjazdu bol v háku. Delíme sa. Postupne sa naša skupinka zmenšuje až ostávame v čele asi štyria. Po tom, čo som takéto naháňačky absolvoval na zwifte je celkom príjemná zmena to zažiť aj naživo. Tu mi to ale príde podstatne náročnejšie, ale v niečom veľmi podobné. Po niekkoľkých intenzívnych kilometroch končíme na križovatke v Rajci kde čakáme na ostatných. Ako sa dozvedáme, Fero mal smolu aj na druhom kolese, kde musel opravovať už druhý defekt. Ten popri nás len prefrčí a ide rovno domov opravovať. Nastáva čas rozdelenia.

Rado z Kubína sa vyberá už nazad do Žiliny, keďže jeho čakajú ešte nejaké extra kilometre naviac, spolu s ním Miro, Tomáš M. a Robo. Ja, Mišo, Lukáš, Tomáš V., Marek L., Marek V., Marek K. a Miňo sa vyberáme smer Čičmany. To ale dlho netrvá. Za chvíľu, ešte v Rajci, sa s nami lúčia Marek K. a Milan, že majú dosť, že idú už nazad. Mišo sa odpája v Šuji a tu začína toho, čoho som sa obával najviac. 5 statočných s dvoma ťažnými koňmi – Tomášom V. a Marekom L. ostávame sami. Radíme sa do háku. Tomáš začína ťahať špicu a mne začínajú naskakovať tepy na nie pekné hodnoty a pristihujem sa ako sa dosť mračím na tachometer. PRihádza to najhoršie… Ledva držím hák, keď vyje na mňa striedanie. Trápim sa, ale proste na viac to nedám. Rýchlo odstriedavam s pocitom hanby, ale s odhodlaním uvisieť čo sa bude dať. No Lukáš to otáča vo Fačkove a Marek V. tesne pred odbočkou na Čičmany.  Išli sme trošku proti vetru, preto som si dal záväzok, že to musím s nimi dvoma vydržať, aj keď mi je jasné, že výkonom sa s nimi nemôžem rovnať. A je to tak, opäť sa snažím uvisieť hák, čo sa mi s vypätím všetkých síl úspešne darí. Sme v Čičmanoch… To mi odľahlo, nazad už len dolekop a po vetre.

Hneď to aj otáčame smer Žilina. Cestou späť to odsýpa jedna báseň, po vetre a pri takej rýchlosti to je v háku veľmi príjemné vozenie, preto aj kde tu potiahnem na špici. Nejdeme už taký výkon, no kilometre ubiehajú veľkou rýchlosťou týmto smerom. Záverečné stúpanie v Žiline na Veľký Diel, rozlúčka s Marekom a na záver aj s Tomášom a konečne domov. Počítadlo kilometrov sa zastavilo na hodnote 129 za celý deň, čo v takejto super spoločnosti išlo ako po masle. Parádny deň je za nami.

Touto cestou by som sa preto chcel poďakovať ešte raz všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto narýchlo zorganizovanej akcie. Oceníme, pokiaľ sa zúčastnite aj v budúcich akciách, ktoré určite budeme plánovať. Tak isto radi uvítame aj nové tváre. Príďte si s nami zajazdiť! Tešíme sa na vás!

Viac info o ďalších výjazdoch sa dozviete na našom facebooku a v strava klube.

Richie
About Richie 14 Článkov
Richard Uhrina – vyštudoval Fakultu Riadenia a Informatiky na Žilinskej Univerzite a má trénerskú licenciu III. kvalifikačného stupňa pre šport basketbal. Trénovaniu mládeže v basketbale sa venuje od svojich 18 rokov až do súčasnosti. So svojimi družstvami sa pravidelne umiestnutie na popredných mistach v rámci Slovenskej Republiky. Vo svojom voľnom čase sa rád venuje cestnej cyklistike na hobby úrovni, či už individuálnymii, alebo aj skupinovými výjazdami.

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár