ROZHOVOR: JANKA KESEG ŠTEVKOVÁ

Viacnásobná majsterka Slovenska v horskej cyklistike cross-country, v horskej cyklistike maratóne, cestnej cyklistike v časovke, časovke do vrchu, preteku jednotlivkýň a cyklokrose. Účastníčka troch olympijských hier (Atény 2004, Peking 2008 a Londýn 2012), tri krát zdolala etapové preteky Cape Epic v JAR čím sa dostala aj do prestížneho Amabubesi klubu. To je len krátky výpočet úspechov Janky Keseg Števkovej, slovenskej reprezentantky od roku 1998 a preto sme veľmi radi že si našla čas a nechala sa nám vyspovedať 🙂

Janka, kedy a ako si sa dostala k cyklistike?

Mojím hlavným športom bol v mladosti basketbal, ktorému som sa venovala aj súťažne. Počas štúdia na vysokej škole v Poprade som sa zoznámila s partiou ľudí, ktorí sa venovali horskej cyklistike. Jedným z nich bol aj Tomáš Legnavský, s ktorým som pri cyklistike ostala dodnes. Tvorí moje mini teamové zázemie, spolu trénujeme. Cyklistika sa stala mojím životným štýlom, je mojím relaxom a spestrením voľného času.

Outsiterz MSR 2017

Kedy a ktoré boli tvoje prvé preteky?

Prvé preteky som absolvovala v Starom Smokovci na požičanom bicykli GT Timberline od kamaráta. Bol dve čísla väčší aký som potrebovala. V tom čase takéto detaily nikoho nezastavili pred pretekaním. Jednalo sa o preteky lyžiarskych inštruktorov v roku 1996, ktoré som vyhrala.

Naša tradičná otázka, koľko kilometrov natočíš za rok respektíve aký dlhý čas stráviš v sedle?

Šport by mal byť predovšetkým zábavou a spestrením voľného času a života, nie hltaním kilometrov. Kilometre cielene nepočítam a každá sezóna je iná. Nezameriavam sa už na kvantitatívne ukazovatele. Netvrdím, že to nemám spočítané. Aj ja si vediem tréningový denník. V priemere za posledné roky venujem športu cca 85O hodín ročne.

Okrem bicyklovania, robíš ešte nejaký šport, respektíve ako vyzerá tvoja zimná príprava?

V zime si rada zabežkujem a občas behám, chodím na turistiku. Jeseň si už tretím rokom spestrujem cyklokrosom, ktorému by som sa chcela venovať aj túto sezónu.

Janka na Stupava winter trophy 2017

Máš nejaké preteky ktoré si nenecháš ujsť, povedzme že také najobľúbenejšie?

Rada jazdím preteky rakúskeho a českého pohára, ktoré majú výbornú organizačnú úroveň a slušnú konkurenciu na štarte, kvalitné trate.  Tieto preteky si roky držia roky svoju vysokú úroveň. Samozrejme obľubujem trate, na ktorých sa mi darí dosahovať najlepšie výsledky, ideálne vyhrať. Absolútneho favorita medzi traťami nemám. Celkový pocit z trate a pretekov ovplyvňuje množstvo faktorov. Sú to hlavne ľudia okolo, pretekári, prístup organizátora, rozhodcovia. Aj na “obyčajnejšej” trati vieme zažiť parádne preteky s atmosférou. Veľa tradičných pretekov v okolí Slovenska absolvujem skoro každý rok. Je to napríklad rakúsky Kamptal Klassik na úvod sezóny, alebo Windhaag a Graz. Z domácich pretekov k takým patria Dohňany, ku ktorým sa viažu spomienky na “domáce” Majstrosvtvá Európy v cross-country , alebo Turčianske Teplice, kde sa mi  však v posledných sezónach nepodarilo štartovať. Preferujem medzinárodné UCI preteky. Rada skúšam  aj nové trate. Tento rok napríklad poľský Maja Race, ktorý ponúka náročnú prírodnú trať.

Kde si sa najviac vytrápila (na akých pretekoch)?

Osobne sa na pretekoch netrápim, keď sa necítim dobre, zvoľním. Preteky si užívam, idem s cieľom  dobre si  zajazdiť, vychutnať si pretekársku atmosféru a podporu divákov popri trati. Nesnažím sa ísť nad svoje limity, jazdím v rámci svojich možností, zbytočne už neriskujem.

Otázka z druhej strany, kedy si mala najlepší pocit na biku? 

Aj minulú nedeľu  na pretekoch druhej kategórie UCI v Rakúsku, ktoré som vyhrala. Ak má človek dobrý tréningový základ, zdravé sebavedomie a cyklistika ho baví, vie si ju patrične užiť .Víťazstvo je bonusom a vždy poteší.

Alpentour trophy 2017 stage 4

Máš za sebou 3x Cape Epic, aké to bolo? 

Cape Epic som prvý krát absolvovala v roku 2008 s Tomášom Legnavským na 26-tkovom  hliníkovom bicykli Koba. Preteky merali 990 km, mali 8 dní a nastúpali sme 19 900 metrov. Bolo to dovtedy moje najnáročnejšie podujatie, ktoré som absolvovala. (viac na Jankinom webe:  http://www.jankastevkova.com/?p=345 )

Sú to preteky dvojíc, v tom sú preteky výnimočné,  musíte byť zohratí a patrične k sebe tolerantní.  Tieto preteky preveria nielen fyzické, ale aj mentálne sily, je potrebné jazdiť rozumne  a vyvarovať sa zbytočných chýb v podobe defektov či iných technických problémov, ktoré uberajú na trati silu. Cape Epic sme vtedy absolvovali sami, bez tímového zabezpečenia, bez akejkoľvek pomoci. Odvtedy sa bicykle zdokonalili a Cape Epic prešiel tiež vývojom, zdokonalila sa organizácia, zmenili sa trate, aj keď gro ostalo. Cape Epicu som sa zúčastnila ešte dva krát v roku 2015 a v roku 2016. (viac na: http://www.jankastevkova.com/?p=1909 , http://www.jankastevkova.com/?p=2104 , http://www.jankastevkova.com/?p=2124 ) Ale už na celodpružných 29tkách, a s tímovým zabezpečením. Mali sme mechanika, maséra, kuchára a manažéra, jedinou mojou úlohou bolo pretekať.

Aký je to pocit byť na olympiáde?Aké máš plány na túto sezónu?

Mám  za sebou štart na troch OH, Atény 2004, Peking 2008 a Londýn 2012. S kvalitným zaistením a adekvátnou finančnou podporou by som si kľudne trúfla ešte aj na OH v Tokiu. V MTB crosscountry žien mohlo štartovať doteraz na OH len 30 pretekárok. Kvalifikovať sa bolo veľmi ťažké. Účasť na OH bola výsledkom všetkých pretekov, ktoré som absolvovala v kvalifikačnom období. Už samotná skutočnosť, že stojíte na štarte týchto pretekov je výnimočná. 21. Miesto z OH v Londýne si veľmi cením, boli to vydarené preteky a v cyklistike Slovensko v Londýne ani v Riu lepší výsledok nedosiahlo.

Janka, preferuješ skôr HT alebo Full bike?

Tento rok mám prvý krát k dispozícii full aj hardtail od KTM. Mometálne jazdím viac na fulliku Scarp 29 Sonic. Absolvovala som na ňom ME v MTB maratóne vo Svite, Slovenský pohár XCO v Smoleniciach, výborne išiel aj túto nedeľu na XCO v rakúskom Winterbergu, kde som vyhrala.

Úvod sezóny som pretekala hlavne na hardtaily, ktorý je neuveriteľne ľahký a v spojení s nízkym tlakom v bezdušových pneumatikách je to taký polovičný full.

“Celoodpružeňák” ale pri minimálnom náraste hmotnosti otvára novú dimenziu jazdy. Je kľudnejší, komfotnejší, stabilnejší, bezpečnejší. Oba biky som vyšperkovala ešte dielcami od mojich materiálnych sponzorov, karbónové kolesá VALOR od Notubes, pedále Eggbeater od Crankbrothers a bezdušové plášte Mitas. Momentálne teda preferujem fulla, ktorý jazdím aj v tréningoch. Zatiaľ sa ale stále učím ako využiť jeho plný potenciál.

SP NOVÉ MESTO NA MORAVE 2017

Nedávno si štartovala na Svetovom pohári v NMNM. Zajazdila si veľmi pekný čas, chcem pogratulovať, zaujímalo by ma však či z tvojho pohľadu je ťažší podľa teba pretek SP (technická trať, full gas) alebo skôr mtb maratón?

Nové Mesto na Morave tento rok zaradilo do programu na skúšku aj preteky v short tracku, ktoré boli pekným spestrením a malým bonusom pre mňa v podobe druhého miesta.  V pretekoch XCO som očakávala lepší výsledok. Minulý rok sa mi tu darilo viac, keď som na Majstrovstvách sveta zajazdila 26.miesto.

Tento rok som zo Svetového pohára absolvovala len úvodné preteky v Novom Meste na Morave a plánujem ešte finále tento víkend v talianskom Val di Sole. V niektorých sezónach som odjazdila viacero Svetových pohárov, momentálne mi chýba sponzor na pokrytie najvyššej súťaže MTB XCO.

Maratón s crosscountry sa na prvý pohľad zdajú veľmi podobné, no rozdiely sa v posledných rokoch zvýraznili a jedná sa o veľmi odlišné disciplíny. Dĺžka pretekov a technická náročnosť sú úplne iné. Obe disciplíny sú ťažké, každá inak. Len niektorí cross-country  jazdci si dokážu trúfnuť aj na maratóny. Jedná sa skôr o starších a skúsenejších pretekárov. Pre mňa predstavuje maratón viac monotónej driny.  Cross-country  viac adrenalínu a zábavy. XCO je spojenie kratšieho výkonu s vyššou technickou náročnosťou u maratónu je to naopak. Rytmus jazdy je úplne iný.  Rada mám oboje.

Za prienik týchto disciplín by sme mohli považovať v súčasnosti niektoré MTB etapové preteky. Tie kombinujú cross country preteky s maratónom a inými formátmi MTB, čo vytvára z pretekov zaujímavý mix. U nás je takým podujatím napríklad svitovský Horal Tour, vo svete zase cyperský etapák Afxentia (http://www.jankastevkova.com/?p=2346). Ten tento rok zaradil na úvod časovku Enduro typu z kopca dole.

Cyprus 2017

Ako dlho regeneruješ po pretekoch SP prípadne po ťažkom maratóne?

Aj napriek môjmu pokročilému športovému veku si nemyslím, že by som regenerovala horšie než pre dvadsiatimi rokmi. Regenerácia je individuálna a geneticky daná záležitosť. Osobne sa snažím o zdravý životný štýl a ak mi ostane čas, zájdem si aj na masáž a prechádzky so svojím psom Gaiou.

Aké preteky máš najbližšie a ktoré preteky budú pre teba v tejto sezóne TOP?

Cez víkend by som chcela pretekať v Taliansku vo Val di Sole  na svetovom pohári. Plánujem ešte pár menších pretekov v okolí. Majstrovstvá sveta sú vždy vrcholom sezóny. Účasť na MS v austrálskom Cairns Komisia horskej cyklistiky neschválila,  v disciplíne crosscountry sa nikto zo Slovákov nepredstaví.

Pred pár tyždňami si sa popasovala na ťažkej trati na Majstrovstvách Slovenska v XCM na Orave. Ako sa ti išlo a ako hodnotíš trať? Gratulujeme v prvenstvu.

Na Orave v ten deň panovalo daždivé a chladnejšie počasie. Trať bola veľmi blativá, bol to dobrý  test materiálu, psychickej odolnosti, no najmä fyzických síl a skúseností jazdiť a pretekať  v takýchto podmienkach. Zvládla som to najrýchlejšie a vybojovala som si svoj ďalší majstrovský titul. Škoda, že hodnota majstrovských titulov  v našich podmienkach nie je docenená, hoci každý cyklista vie, aké úsilie za ním stojí.

Ako hodnotíš ME XCM ktoré sa konali vo Svite:

Po vlaňajšom 5.mieste na ME v lotyšskej Sigulde by mohlo byť  pre mňa 10.miesto sklamaním. Vzhľadom na chladné počasie a môj  zdravotný stav hodnotim svoj výkon pozitívne. Predsa vekom patrím už do kategórie Master 40+. Teší ma,  že  stále dokážem držať krok s mladšími pretekárkami s profesionálnymi podmienkami, ktoré mne žiaľ chýbajú. Pretekala som prvý krát na na významnejšom podujatí na fulliku KTM Scarp. Tempo najrýchlejších bolo nad moje aktuálne možnosti. Za iných podmienok sa dalo bojovať o pár priečok vyššie.

Trať v okoli Svitu poznám  dobre, keďže práve  v tejto lokalite som  počas  štúdia  na vysokej škole objavila  čaro horskej cyklistiky. Kopce pod Kráľovou hoľou nepatria k tradičným turistickým miestam, príroda je nedotknutejšia a pohľady na Vysoké Tatry jedinečné. Teším ma,  že aj na Slovensku sa nájdu organizátori s nadšením pre horskú cyklistiku a schopnosťami kvalitne zabezpečiť aj takéto medzinárodné podujatie. Patrí im naša vďaka.

Po Majstrovstvách Európy v cross country v Dohňanoch 2011 sme vo Svite mohli opäť  štartovať na domácom európskom šampionáte.

Jankine stroje:

KTM MYROON na 1×12 s prevodníkom 30z alebo 32z a hmotnosťou cca 8,2 Kg.

Full bike KTM SCARP s približnou hmotnosťou 9,2 Kg.

Ešte raz by som chcel poďakovať Janke za rozhovor a prajem mnoho príjemných kilometrov v sedle biku a športových úspechov 🙂

Viac o Janke a jej úspechoch na je webe: www.jankastevkova.com