Reportáž: MTB maratón Pružina 2017

V sobotu 3.9.2017 sa konalo finále celej ŠKODA BIKE OPEN TOUR v Slovenskom Raji ale aj MTB maratón v Pružine. Keďže v Slovenskom Raji som už pretekal minulý rok, tak prečo nevyskúšať niečo iné? Zo Žiliny je Pružina čo by som kameňom dohodil, tak som oslovil kamaráta Maťa, ten po mňa prišiel a mohli sme vyraziť.

Do zázemia pretekov sme prišli asi hodinku a pól pred štartom. Registráciu som si po prvý krát nechal až na poslednú chvíľu, tak sme sa tam trochu zdržali, pretože takto sa prišlo prihlásiť naozaj veľa bikerov, takže do rady a čakať. Po asi 15 minútach sme sa dostali aj s taškami a číslom naspäť k autu, vyložili sme bicykle ale čo na seba? Bola celkom kosa, tak sme sa diplomaticky dohodli na krátkom termo tričku, krátkych nohaviciach aj drese. Veľa pretekárov sa vozili po uliciach v dlhých nohaviciach a dokonca bundách, tak toto ale nie, veď by som sa v tom uvaril.

Tak rýchlo obliecť, namazať retiazky a môžeme sa ísť „potočiť“. Ako to už máme vo zvyku, tak vždy sa niekde zdržíme, zakecáme a vždy nám ostane len niekoľko minút do štartu. Takže vynechávame vytočenie nôh a môžeme sa postaviť medzi ostatných pretekárov, Martin si ako inak vyberá miesto na čele, keďže chce ísť na bedňu, ja sa len skromne schovám za neho.

Obaja sme si vybrali dlhú 45 kilometrovú trať, no štartujeme spolu s bikermi prichystanými na 22 kilometrov. Ešte pár slov od moderátora Romana Barényiho, starosta vyťahuje flintu a prásk!
Štart!

Chvíľu mi trvá kým sa pohnem, lebo sa predo mňa na drzovku natlačilo pár bikerov, zapnem tretru a ide sa. Vidím ako sa Martin drží možno 100 metrov predo mnou na čele a ja sa prvou asfaltkou vlečiem uzavretý vo veľkej skupine, hneď sa odtiaľ snažím dostať, postavím sa zo sedla a prešprintujem sa do Maťovej skupiny. Zvolním nohy a krútim nohy zadarmo v závetrí. Chvíľu oddychujem obzerám sa a po prvej minútke preteku sme sa odtrhli ostatným ale tempo je na mňa až príliš vysoké. Pred vyše týždňom som sa naozaj slušne vytrepal na tréningu v Lietave, kde sa konalo XCO (reportáž a fotogaléria z XCO v Lietave), rozbil som tam bike a aj seba, takže XCO sa pre mňa skončilo a viac ako týždeň som nesedel na biku a hneď dávam takéto bomby na preteku, no nič moc teda…

Policajné auto, ktoré viedlo čelo zabočilo strmo doľava a vypustilo roj namotivovaných bikerov. Nasleduje rozbitá asfaltka, tu sa ešte držím no vidím ako sa cesta dvíha a pokračuje na lúku, tu mi už oťažievajú nohy a pomaly ma predbiehajú bikeri jeden po druhom. Lúka sa ťahá hodnú chvíľu a ja mám pocit akoby som bol úplne posledný, veď ma neustále niekto obieha a ja s tým nemôžem urobiť nič, lebo nohy stále neposlúchajú. Pozriem doprava, kam sa trať zatáča a vidím ako si Maťo drží tretiu pozíciu a maká jak drak. Nechápavo prepočítam jeho a moje sily a schopnosti. Došiel som len k tomu, že som tu zbytočne ale točím ďalej, veď nepôjdem už teraz domov.

Celú trať si bohužiaľ nepamätám lebo väčšinu času som mal okno a snažil som sa tam len prežiť 😀

Veľa pasáží sa tiahlo cez lúky, či už výšľapy alebo zjazdíky. Na tom mojom HT to nebolo moc dobré, neustále to drncalo a kopalo, tu by sa naozaj úplne hodilo fullko. Prichádzam na 21 kilometer, kde sa profil trate zdvihne a nasleduje asi 6 km dlhé, tiahlé, asfaltové stúpanie. Cítim ako sa mi konečne nohy trochu rozbehli, tak si naordinujem tempo a postupne si došliapnem niekoľko súperov, ktorých predbieham. Celé stúpanie si udržujem kadenciu 80 v riadne dobrom tempe, uzamykám vidlicu a každú strmšiu pasáž si dám v stoji. Už sa cítim naozaj dobre, tak pretekanie môže začať.

Prichádza zjazd, kde si opäť odškrtnem ďalšieho, zabalím sa do klbka a prášim dlho vyše päťdesiat. Celý pretek mi bolo teplo, nezávidel som nikomu tie bundy, fúkerky a dlhé gate no tu v zjazde by som veru niečo dlhšie bral. Teraz sa valím dlhou, dlhou dolinou po krásnej asfaltke. S tým mojím 32 zubovým oválom nevytiahnem viac ako 45, tak sa len zabalím, len kde tu zaberiem aby som si zas nazbieral rýchlosť a opäť som zabalený. Po tomto dlhom asfaltovom zjazdíku prichádza konečne niečo čo mám rád, riadne prudká stojka. Pozriem pred seba a takmer som si praštil nos o kopec, také to bolo strmé a vidím pred sebou dvoch ako už tlačia. Niekoho by to možno demotivovalo, mne tiež hlava hovorila: „Zlez z toho biku a tlač! Nemáš na to, tak zlez, veď aj tí pred tebou tlačia. Pália ťa nohy! Nedáš to!“ a bla, bla bla, určite to každý pozná. Ale v takýchto chvíľach zakusnem polky na špičku sedla, ťukám do radiacej páčky až si vystrielam patróny a točím gašparka. Aspoň v tomto má jednopíla veľkú výhodu, drtím najmenší prevod až som jedného dobehol, ten na mňa len nenápadne pozrie ako som zakusnutý do riadítok ale nepúšťam tempo. Konečne som na vrchole a zjazd. Za mnou si šliapali ďalší traja ale nasleduje zjazd označený výkričníkom, super! Takže riť za sedlo a ide sa na to. Prudký zjazdík vystrieda pasáž označená dvomi výkričníkmi, paráda! Prechádzam to vo veľkej rýchlosti a zrazu výkričníky tri, brzdám moc teraz nedávam, tak tento zjazdík som prešiel taktiež z ľahkosťou no opäť cedulka a na nej smrtka 😀 Pekne si to organizátori odstupňovali ale taktiež moc nebrzdím, nebolo ani kde, táto pasáž mi neprišla moc hardcore. Po chvíli na rovinke sa obhliadnem a za mnou nikto, potešil som sa, že som ich striasol a pokračujem.

Dotiahol som sa na ďalšieho bikera, povzbudím ho slovami, že už len päť kilometrov a on sa na mňa pozrie a vraj ma pozná. Tak sme si v tempíčku pokecali, spoznal som ho a ťahali sme to spolu do konca. Koho tu človek nespozná 🙂 Prišli sme na 44,5 km a pred nami lúka, podľa umiestnenia fáboriek v diaľke som predpokladal, že nasleduje ďalší poľný kopec, ktorý vedie do lesa. To ma naštvalo, veď bolo písané 45 kilometrov a ja už umieram, tak sme si spolu pohundrali, obzriem sa a už nám na chrbát dychčali štyria súperi. Postavil som sa zo sedla a zamakal, kolega za mnou, nohy už štípali ale tempo sme nepúšťali. V diaľke som však zazrel cieľovú bránu, otočil som sa zakričal Martinovi: „Vidím cieľ, makaj!!!“

Do cieľa som prišiel celkovo na 34. mieste a v kategórii 9.-ty. Veľmi ma to nepotešilo ale sklamaný som bol zo seba, nie z výsledku, mohlo to byť oveľa, oveľa lepšie ale čo už, niekedy to proste nevydá. Kamarát Maťo, s ktorým som sem prišiel skončil celkovo a aj v kategórii 4.-tý, toto už veru viac naštve ale naozaj krásny výsledok, veď mne nadelil úctyhodných 28 minút.

Výsledky
45 km trať, kategória 19-29 rokov

1. Vladimír Hojdík                                                        ProEfekt team 2:04:44
2. Ľubomír Murárik                                                                                2:07:23
3. Petr Holzner                            Zvonek Sport Valašské Klobouky 2:10:31
4. Martin Miko                                                                 BikePoint.sk 2:13:40

45 km trať, kategória 40-49 rokov

1. Miloš Sopko                                                                 ProEfekt team 2:18:11
2. Daniel Strelička                                                          ProEfekt team 2:19:34
3. Zdenko Šidlo                                                                      Sadesport  2:24:14

22 km trať, kategória 30-39 rokov

1. Martin Šišovský                                                     bikeacademy.sk 1:12:02
2. Michal Murárik                                                                                   1:13:37
3. Marián Ľahký                                                        mtbiker.sk           1:17:08

Na záver by som zhodnotil pretek ako vydarený, trať pekná ale na môj vkus priveľa asfaltiek či už pri stúpaní alebo zjazde. Značenie sa mi taktiež moc nepáčilo, pretože veľakrát som mal pocit, že som sa stratil alebo fáborky umiestnené na nesprávnych miestach lákali odbočiť z trate. Dobré hudobné skupiny zabezpečili v zázemí pretekov skvelú atmosféru. Fantastické rizoto a pivko nechýbalo ani na týchto pretekoch. Vyhlasovanie výsledkov prebehlo vcelku rýchlo, veľmi bohatá tombola určite všetkých milo potešila.

Všetky podrobnejšie informácie môžete nájsť na stránke organizátora:
http://www.bikeklubkec.sk/

Výsledky:
http://www.bikeklubkec.sk/files/PRUZINA_Kat.pdf