Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón 2017

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón 2017

12. septembra 2017 47 Od TomikZA
Ak poviem, že každý biker má svoj najobľúbenejší maratón alebo teda srdcovku, tak sa určite nemýlim, pretože u mňa je to tiež tak. Za tie moje krátke 4 roky aktívneho pretekania som si vyskúšal viacero pretekov. Od krátky až po extrémne dlhé maratóny, cez XCO až po duatlony ale žiaden sa do mňa tak nezarezal ako Snežnický MTB Maratón. Tento rok sa organizoval 4 ročník, no už teraz viem, že ak to chalani zo Snežnice nezabalia, tak to dotiahnu naozaj ďaleko.

Tento rok som na sebe zistil, že na pretekoch sa „zohrejem na pretekársku teplotu“ až po 20-25 km. Čiže prvých dvadsať sa len trápim a rozbehnem sa až v polovičke a práve vtedy pre mňa začínajú preteky. Toto zistenie som si chcel otestovať na Snežnici, ktorú mám od domu 15 kilometrov tak, že už z domu som šiel na biku a priateľka Monika mi autom vzala všetky potrebné veci ktoré som si ráno nachystal.

Z domu som vyrazil len pár minút pred odchodom priateľky a jej otca o pól deviatej. Nahodil som výletné tempíčko, ktoré som chcel postupne zvyšovať aby som prišiel 10 minút pred štartom na pozíciu a skvele zahriaty. Všetko mi dokonale vychádzalo, na „ťažkom Straníku“ som spoznal dvoch chalanov, ktorí boli taktiež prihlásený na preteky, pokecali sme si a pred Snežnicou som ich opustil aby som si naordinoval vlastné zahrievacie tempo. Monike hodím do auta len fúkerku, ktorú som mal na sebe, lebo ráno bola ešte celkom zima a ostal som len v krátkom novom drese maraton.bike. 15 minút pred štartom som dostal chuť na „cieľovú rovinku“, ktorú určite každý zúčastnený miluje 😀 A preto som si ju dal hneď 2x aby boli svaly zahriate a pripravené na výkon.

Zaistil som si miestečko hneď vedľa kamaráta Peťa hneď za mňa sa postavil Litvo. Tento rok som nemal žiadne veľké nádeje na umiestnenie, keď som videl štartovku, tak môj cieľ bol jasný: Nezaostávať za Peťom a Ľubošom 🙂 Chalani sorry ale stretnúť sa konečne na preteku a všetci spolu, to je pre každého z nás veľká výzva. Kedykoľvek môžeme ísť na výjazd a voziť sa ale naháňať sa jeden za druhým? To sa nestáva veľmi často, preto to treba využiť. Monika sa taktiež rozhodla tento rok pre dlhú trať a to nemá takmer nič najazdené ale išla si to užiť a zabaviť sa.

 

ŠTART!

Zapínam tretru a ide sa. Policajné auto prechádza Snežnicou s majákmi a sprievodné vozidlo, za ktorým sa nahromadili bikeri je hneď za ním. Prešli sme dedinkou až na asfaltku, po ktorej viem čo nasleduje, takže odomykám vidlicu, autá sa nám uhli z cesty a my sme si to už hrnuli sami cez rozbitú lesnú cestu. Samozrejme, že som hneď vletel do prvej mláky čo tam bola a zaprskal všetkých okolo. Tempíčko sa už celkom zrýchlilo ale snažím sa držať si pozíciu, Peťo je stále za mnou ale už čoskoro očakávam jeho nástup. Z lesnej cesty sa odpájame na celkom slušné asfaltové stúpanie, vpredu vidím ako si Vlado Hojdík z PROefekt-u vytvoril už teraz slušný náskok. Zakusol som sa polkami do sedla a nastavil svoju obľúbenú kadenciu 80, teraz ma však zo stoja obehol Peťo a nasadil si tempo. Ja sa pokúšam to svoje udržiavať a nepustiť, pretože viem, že hneď za stúpaním je zjazd a tam nohy uvoľním. Stúpanie som krásne udržal, v zjazde sa držím kamaráta Jula a s nami je aj Martina Šichtová z KPHC Turčianske Teplice, nechápem ako dokáže s chlapmi takmer na čele držať krok! Po krátkom tiahlom zjazdíku nasleduje šotolinové stúpanie, ktoré ale taktiež veľmi dobre poznám, tak si nastolujem tempo ale hlavne nič neprepaľujem, veď sme len asi na 3 kilometri. Po stúpaní sa nachádzame na rovinke, za ktorou nasleduje krásna pasáž a to v podobe upravenej lesnej cesty. Profil tejto pasáže je pre mňa úplne ideálny: hore, dole, hore, dole, takže neustále som v stoji a šliapem plnky. Čakal som, že po včerajšom lejaku to tu bude všetko rozbahnené ale mláky boli na celej trati len miestami a aj tie sa veľa krát dali obísť, keď bolo blato, tak vôbec nelepilo a teplota okolo 20°C, takže špičkové podmienky aj počko.
Ale neodbočujme od môjho pohľadu na preteky. Po tomto lesíku už trať moc nepoznám, pretože dlhú verziu som nikdy neabsolvoval, vždy len po kúskoch, keď mi chalani ukazovali novinky na trati. Takže poznám komplet celú trať ale po častiach, nie vcelku.
Obehol som jedného bikera, predo mnou len Martina a ešte dvaja, vidím ako nás regulovčík nasmeruje doľava. Aaaa, veď tu je zjazd, toto poznám! Zapriem sa do pedálov aby som mal v zjazde čo najväčšiu rýchlosť, obieham Maťu a púšťam si to za chalanmi, tým po chvíli oznamujem smer svojej jazdy a idem na čele skupinky. Prišli sme na sedlo pod Vretňom, čaká ma singláč okolo Vretňa a predo mnou ďalší štyria pretekári. Som od nich však až moc ďaleko aby som sa pokúsil o útok a zabezpečil si prvé miesto pre vstup na singláč a tam im nadelil nejaké sekundy. Ako boli ďaleko, tak v zjazdíku som ich dobehol a teraz ma len brzdili, prvého obieham hneď keď je možnosť. Síce v strmom úseku a ešte v zákrute ale všetko som to mal pod kontrolou a týpek o mne vedel.
Kamarát a riaditeľ trate Tomáš Beňadik sa mi už pred dvoma dňami pochválil, že vymysleli novú XC úsek a mám sa na čo tešiť a veru aj bolo!


Po zjazde už vidím zázemie pretekov a viem aj do čoho idem, krátky ale za to veľmi pekne umelo vytvorený singláčik nás vedie okolo divákov, ktorí hlasno povzbudzujú a zrazu počujem M!RA: „Tomáš! Ideš! Makaaj! Rišo je pred tebou 3 minúty!“

To ma ešte viac nakopne a dvom súperom som tesne za zadkom, hneď prudká zákruta doľava a prudký zjazd, chcel som predbehnúť ale neprišlo mi to rozumné, tak si radšej počkám.

Po zjazde ihneď zákruta doprava a sme na poľných XC serpentínach, ktoré pár desiatok metrov nad štartom strašilo pretekárov, pretože vedie to hneď nad zázemím. Všade navôkol ľudia a človek sa musí naozaj zapierať a snažiť aby zapôsobil alebo si naopak nespravil „hanbu“ pred frajerkou 😀 Ale taktiež sa tu dá krásne obehnúť a naopak aj stratiť veľa času. Prišiel som na prvú serpentínu a vidím ako Peťo driape do pedálov len jednu zákrutu predo mnou! Fakt som nečakal, že môže byť tak blízko, veď je lepší než ja a vždy mi to na každom preteku natrel.
Snažím sa na poli nespomaľovať ale hrozne to drncá. Prejdem pár zákrut a už som na tiahlom kamenistom stúpaní, ktoré smeruje ku kaplnke nad Snežnicou a hneď za ním dlhý zjazd ponad Radoľu. Nenechávam nič na náhodu a snažím sa posledných  100 prudkých metrov po kameňoch a skalách ku kaplnke držať v sedle, vydupem si to v stoji a už pedálujem do zjazdu. Celý dlhý zjazd sa držím za týpkom na Full-e a tu vidím akú má výhodu. Ak chcem na mojom HT pedálovať po drncavom teréne, tak musím stáť a on si kľudne sedí na biku a šliape, tsss!
Prichádzame do mne už známeho zjazdu v koryte a viem, že hneď za ním je prudká zákruta doprava a naozaj veľmi výživný kopec. Preraďujem si s predstihom a regulovčíci nám ukazujú smer, na ktorý už mám namierené. Nastupujem do stúpania v svižnom tempe, Peťo asi 50 metrov predo mnou obiehal jedného súpera, ktorý kopec už nevydržal a zosadol. Ja som sa naopak nenechal demotivovať jeho zosadnutím a šliapal som ako o dušu. Kuknem na pravo a začal som sa smiať popod fúz, chalani sem nabili ceduľu: „Spomaľ! Ideš rýchlo!“ A mne ledva tachometer zaznamenal rýchlosť 😀 Za toto veľké plus 😀
Teraz len rovinka a opäť prudký kamenistý zjazdík, vidím HZS a regulovčíkov ale neukazovali žiaden smer, myslel som si, že rovno ale až tesne pred nimi mi ukázali vpravo. Zareagoval som tak rýchlo ako sa dalo ale do zákruty som musel ísť trochu nemotorne ale vstávam sa zo sedla a už-už idem Peťovi kričať, ktorému som asi meter za zadkom, že: „Učej!“ ale počujem najnepríjemnejší zvuk, ktorý môžete na biku počuť, to odporné „ssssssssssssssssssss“.
Áno, dostal som defekt! Prvý krát za život som na preteku dostal defekt a práve vtedy, keď sa mi ide neskutočne dobre a šliapem tak, ako nikdy!!! Prerazil som dušu, neviem či preto, že mi neskoro ukázali smer alebo som to až moc hrotil. No nič, hneď vyzúvam plášť, beriem náhradnú dušu, obujem a pumpujem ako o život. Chalanom kričím, či mi nezoberú do zázemia potrhanú dušu aby som ju zbytočne neťahal zo sebou, jeden ochotne beží ku mne a berie mi ju. Až po chvíli som zistil, že to je kamarát Tomáš, chvíľku pokecáme pri fúkaní kolesa a pomohol mi s jeho nasadením na bike. Samozrejme, že ma medzitým obehlo asi 30 pretekárov ale veľa z nich sa spýtalo, že či niečo nepotrebujem, tak by to malo vždy vyzerať, no mám všetko, tak slušne odmietam pomoc. Medzi nimi bol aj Ľuboš, hmm, takže teraz už mi nejde o celkovú Top 15 ale len o to aby som Litva dobehol a aspoň trochu sa s ním popasoval.
Zo stratou 12 minút na Peťa a asi 7 na Ľuboša som nasadol na bike a nasadil tempo.
Prechádzam krásnym singláčikom ponad rieku a hneď za ním zjazd zo vstupom do potoka, opäť krátky zjazdík a nasleduje asfaltové stúpanie pod Ostrým. Vidím pred sebou väčšiu tlupu asi desať chalanov, tak opäť nahodím moju útočnú kadenciu 80 a prášim za nimi. S ľahkosťou ich predbieham oni sa len pýtajú, či som neopravoval defekt. Keď zistia, že áno, tak len krútia nado mnou hlavou a spýtajú sa, že čo som mal na raňajky a čo to mám v nohách, keď to tak dupem 😀 Po ich predbehnutí vyťahujem svoju obľúbenú energetickú tyčinku, hodím ju do úst. Nechcel by som aby niekde za rohom stál fotograf a fotil, pretože jesť tyčinku v tepoch asi 180 a kopci je celkom umenie. Chce to špeciálny cvik, kedy dýchate aj žujete zároveň. Robím si srandu, vyzeral som ako debil 😀
Zapíjam zvyškami ionťáku vo fľaške a prichádzam na zjazdovku pod Ostrým, niekto kričí: „Tomáš! Ideeeeš!“ ale ja fakt neviem kto, ospravedlňujem sa.
Nasleduje zvážnica pod Veľkým Ostrým, chytám sa za partičku pretekárov, obieham ich a potom ďalšiu, postupne som ich predbehol niečo do 20. Prišiel som na zjazd, ktorý vedie ku kaplnke nad Horným Vadičovom a vidím ako okolo kaplnky prefrčal Ľuboš! To čo? Veď mal náskok asi 8 minút. Zjazd som šiel naozaj plnky čo to dalo a pri kaplnke len periferne vidím kamarátku Maťku, ktorá ma povzbudzuje ale v tej rýchlosti sa bojím čo i len oči premiestniť inde ako spred kolesa. Za kaplnkou sa nachádza kamenistý zjazd, ten prefrčím hlava-nehlava, regulovčíci ma navigujú na správnu cestu a ja cítim ako mi pláva zadné koleso pozriem pod seba a znova defekt!

Tak a teraz som sa už vážne nasral, nie nehodil som bike do trávy 😀 Zdvihol som ho a šiel pomaly naspäť, chalani ktorí ma predbiehajú ma len poľutujú, že som dnes smoliar ale čo už. Vraciam sa naspäť k regulovčíkom a pýtal som sa, či nemajú pri sebe lepenie, pretože som si vzal len jednu náhradnú dušu a montpáky, nič iné. Bohužiaľ nič nemajú a ja to mám veru hodný kus naspäť, keby som šiel pešo, tak pod dve hodiny by som sa do zázemia nedostal. Volám teda Mirovi a ten ochotne po mňa dobehne. Naložíme bike do kufra a vezie ma späť do zázemia. Preteky pre mňa skončili. Po prvom defekte na 12 km som mal ešte Ľuboša ako motiváciu ale po druhom na 23 km som už nemal vôbec ani len chuť na bike opäť vysadnúť. Vykašľal som sa na to, zaviezol ma teda naspäť, vyložili sme bike a šiel som vedľa bicykla „cieľovou rovinkou“, ktorá má sklon asi 22% a je ako stvorená na bratovražedné cieľové súboje. Práve teraz si to do cieľa prášil Richie a pár sekúnd za ním Imro, ten ho už však nedobehol. O necelú pól minútu vidím Braňa Gašparíka ako sa snaží dobehnúť Imra ale taktiež neuspel. V zázemí som si dal fantastické cestoviny a pivo. Tu na mňa už čakala Monikina mama a otec, spolu sme si dali ďalšie pivko a práve v tom prichádzal Peťo so skvelým časom 3:04:56 a celkovo na 21. mieste, Ľuboš prišiel len 7 minút za ním. Kamarát Martin Miko aj napriek tomu, že na preteky prišiel priamo z nočnej zmeny sa postavil na bedňu ako víťaz svojej kategórie a celkovo z krátkej trati prišiel tretí absolútne!


Z pódia nám hrala skvelá dievčenská skupina Poison Candy a o nedlho prišlo aj na vyhlasovanie cien. Vyhlasovanie trvalo trochu dlhšie, pretože sa hodnotila aj celá Žilinská Župa Tour 2017. Tombolu, na ktorú čakali všetci zúčastnení žrebovali ihneď po vyhlásení všetkých výsledkov. Hlavnou cenou bol krásny dámsky ružový bicykel, pre ktorý si po vyžrebovaní nakoniec prišlo dievča 🙂

 

Dlhá trať, kategória: Muži do 29 rokov

  1. Vladimír Hojdík                                        ProEfekt team                                2:32:55
  2. Martin Hatňančík                                     Mareeja.sk                                      2:44:48
  3. Peter Tichý                                                 CyS – Akadémia Petra Sagana     2:46:58

Dlhá trať, kategória: Muži 30-39 rokov

  1. Martin Belko                                              Krpáčovo                                         2:40:58
  2. Martin Imrich                                            MTBiker.sk                                     2:49:39
  3. Juraj Meliš                                                 Divina Racing Team                      2:54:09

Krátka trať, kategória: Muži do 39 rokov

  1. Martin Miko                                              Bikepoint.sk                                     1:03:33
  2. Marek Solín                                               Dubnica nad Váhom                       1:03:55
  3. Martin Šišovský                                        bikeacademy.sk                               1:07:23

Krátka trať, kategória: Muži 40-49 rokov

  1. Miloš Sopko                                              ProEfekt team                                  1:02:34
  2. Marek Bystričan                                      ŠKC Liptovská Lúžna                      1:04:55
  3. Ján Krškák                                                CK Vasilov                                         1:12:26

Výsledky môžete nájsť na stránke: http://sportsoft.cz/sk/zavod/results/2339?rid=2634&eventid=1&genderid=2

 

Absolútnym víťazom Žilinskej Župa Tour sa stal Richard Valenta v drese Suncycle.sk

 

Aj napriek tomu, že sa mi nepodarilo dokončiť pretek, tak to bol pre mňa naozaj veľký zážitok! Ďakujem chalanom a všetkým organizátorom zo Snežnice, ktorí pripravili tak skvelú a hravú trať, veľmi som si to užíval a ani nepremýšľam na tým, že by som na budúci rok neprišiel. Pre mňa osobne je Snežnický MTB Maratón najlepším na Slovensku či traťou alebo organizáciou. Bol som veľmi spokojný s organizáciou, zapezpečením, značením, jedlom, programom, proste všetko bolo tak, ako si predstavujem. Chalani, robte to naďalej tak, ako to robíte a bude to skvelé!

Stránka organizátora http://www.sneznickymaraton.sk/