Reportáž: Inov8 Beh Súľovskými skalami

Reportáž: Inov8 Beh Súľovskými skalami

17. októbra 2017 576 Od TomikZA
Prečítané: 960
Už dlhšiu dobu mi hlavou behali myšlienky otestovať svoju kondičku na bežeckom maratóne. Keďže som sa ešte nikdy nezúčastnil žiadnych horských behov, využil som skvelú možnosť v Súľove, kde sa konal Inov8 Beh Súľovskými skalami. A keď sa prvý krát účastniť behu, tak Súľov je podľa mňa skvelá voľba.

Prihlasovací formulár mi ponúkal na výber 3 typy trate: 6,7 km, 13,6 km a 20 km trať. Vzhľadom na mojich nabehaných asi 30 kilometrov za rok, najdlhšia trasa nepripadala do úvahy a krátka šprintérska taktiež nie. No a keď už sa mám vytrápiť, tak nech to je aspoň krásne 🙂

Prihlásil som sa teda na strednú trasu, ktorá sľubovala nádherné výhľady a výživnú trať.

Niekoľko dní pred pretekom ma premohla choroba a v deň štartu som účasť na trati zvažoval. Ale strýko google sľuboval krásne počko. Je rozhodnuté – ide sa! Do zázemia pretekov sme s priateľkou dorazili asi hodinku pred štartom, takže prihlásiť sa, trošku rozbehať a môžem sa ísť trápiť 🙂

Tak ako parkovisko na lúke slúži na Súľovskom MTB preteku, tak aj teraz som mal možnosť parkovať práve tu.

Prihlasovanie prebehlo skutočne veľmi rýchlo a v taške som si mohol nájsť energetické vecičky, číslo a veľmi peknú osušku od značky Garmin.

Pri rozbehávaní som stretol vysmiatu partičku, sesternica, bratranec a ich polovičky, ktorí sa aktívne zúčastňujú bežeckých maratónov. Vedel som, že bude sranda a trošku sa na trati ponaháňame.

Predštartovné pivko, na ktoré som skočil s kamarátom Kubom mi zapasovalo 🙂 Hádžem do vačku mobil a energy gél – len keby náhodou. Bratranec sa šiel na štarte pichnúť dopredu, on ambície na prvú desiatku má. Ja na poslednú, preto sa nikam nehrniem a ostávam tam, kde je voľné miestečko.

Štart!!!

Môj prvý bežecký pretek práve začal! Povedal som si:“Pokojne. Zdochneš hore, netreba to teraz prepalovať.“ Prvé momenty sa držím za Kubom, ktorý ma ťahal v dobrom tempíčku cez asfaltku až na lúky. Bežali sme po cestičkách, mne dobre známych a lúkach, ktoré poznám z výjazdíkov na biku.

Nasledoval však jeden z mnohých strmších kopčekov, pri ktorom som si povedal, že tento dám v behu. Ani ďalšie stúpanie vedúce okolo Zrakovej pyramídy mi neubralo na tempe. Nebol čas na oddych, keďže trať viedla pod Sedlo Roháč. Vydržal som tempíčko a nepoľavil.  Nechápal som ako je možné, že vládzem keď pravidelne nebehávam. Smerom hore som neustále niekoho obiehal. Prišiel však zbeh dole kopcom a zistil som, kde sú moje medzery, veď ma obiehali baby!  Na MTB maratóne sa nájdu bikeri lepší v zjazde než ja, ale aby ma kočky obiehali dole kopcom a ešte vysmiate? Nechápal som 😀

Prišlo stúpanie na spomínané sedlo Roháč. Moje nohy boli stále plné sily a bol som odhodlaný vybehnúť aj toto stúpanie bez zastavenia. Stalo sa!

V sedle nás už čakala prvá občerstvovačka. Nezastavujem, ale bežím ďalej. Ľudia predo mnou však spomaľovali v strmom kopci po koreňoch, tak som prvý krát musel ísť krokom. Následný trail ponad Šarkaniu dieru až do sedla Pod Roháčom a sedla Brada som si užíval. Síce ma už všetko bolelo, ale v behu som nepoľavoval. Prudké výšľapy, trailový zbeh a stále dokola, krása!

Na lúke míňam druhú občerstvovačku a snažím sa čo najviac naťahovať nohy, ale moje celoročné nebehanie mi v tom vcelku zabraňovalo. Dve kočky mi tu ukázali ako sa to má robiť a vo fakt veľkej rýchlosti po rovinke ma obehli ako nič. Vedel som, že sme približne na 10 kilometri a ostávajú asi len 3-4km. Treba zabrať!

Ale ako som dobre vedel z MTB maratónu, tak riaditeľ pretekov Slavo Strečanský si pre nás určite pripravil výživný záver. Nemýlil som sa. Prudké a korenisté stojky zo mňa vytiahli aj tú poslednú energiu čo mi zostala. V týchto miestach som dobrovoľne opustil bežecké tempíčko a na chvíľu som nastolil režim rýchlej chôdze.

V sedle pod Hradom som opäť chytil dych, zaťal zuby a drel dole lesnou cestičkou. Tušil som, že sa blížim ku koncu,
a preto som ešte viac pridal. Približoval som sa k poslednej občerstvovačke, kde na mňa čakala priateľka aj so psíkom. Na posledom kilometri ma jej úsmev veľmi povzbudil. Posledný zbeh dole lúkou a následne asi 300 metrov asfaltovou cestou do cieľa. Bratranec s priateľkou ma povzbudili a o chvíľku kričali „Janka do toho!“. Otočím sa a sesternica Janka bola skutočne za mnou! Nahodili sme spoločné pološprintérske tempo, chytili sa za ruky a víťazne prešli cieľovým oblúkom.

Tieto preteky môžem z pohľadu nováčika ohodnotiť ako veľmi vydarené! Prostredie dokonalé, trať krásna, výhľady ešte krajšie a atmosféra skvelá! Pivko po preteku nesmelo chýbať, rizoto bolo výborné a zázemie ako ho už dobre poznám naozaj nesklamalo. Do cieľa celkovo dobehlo 578 bežcov! Môj cieľ bol 1 hodina a 30 minút. Nakoniec som dobehol celkovo 97.-mi a čas 1 hodina 29 minút a 46 sekúnd, takže cieľ splnený 🙂

Inov8 Beh Súľovskými skalami ma presvedčil a namotivoval behávať a pravidelne sa zúčastňovať  horských behov!

Výsledky môžete nájsť TU

Foto:
Ján Melicher, www.jmphoto.sk
                           Fotogaléria 1
                           Fotogaléria 2

Peter Bugáň
                          Fotogaléria 1
                          Fotogaléria 2

 

KategóriaPreteky, reporty, pozvánky
ŠtítkyBeh horský beh Inov8 Preteky súľov trailový beh

O autorovi

Volám sa Tomáš Chabada, jazdím za maraton.bike. Cyklistike sa venujem od roku 2012 a pretekom od roku 2013. Venujem sa krátkym a stredným tratiam, kde sa umiestňujem v prvej 20-tke. Za tých pár rokov som však vyskúšal aj tímové preteky, duatlony, 24-hodinovky, dlhé trate (Salzkammergut Trophy A-Strecke), no taktiež som aj aktívny turista. Horskú cyklistiku mám rád najmä kvôli výjazdom s kamarátmi na hory, relaxu v prírode a oddychu na dvoch kolesách.

576 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *