Reportáž: Inov8 Beh Súľovskými skalami

Reportáž: Inov8 Beh Súľovskými skalami

17. októbra 2017 1194 Od TomikZA
Už dlhšiu dobu mi hlavou behali myšlienky otestovať svoju kondičku na bežeckom maratóne. Keďže som sa ešte nikdy nezúčastnil žiadnych horských behov, využil som skvelú možnosť v Súľove, kde sa konal Inov8 Beh Súľovskými skalami. A keď sa prvý krát účastniť behu, tak Súľov je podľa mňa skvelá voľba.

Prihlasovací formulár mi ponúkal na výber 3 typy trate: 6,7 km, 13,6 km a 20 km trať. Vzhľadom na mojich nabehaných asi 30 kilometrov za rok, najdlhšia trasa nepripadala do úvahy a krátka šprintérska taktiež nie. No a keď už sa mám vytrápiť, tak nech to je aspoň krásne 🙂

Prihlásil som sa teda na strednú trasu, ktorá sľubovala nádherné výhľady a výživnú trať.

Niekoľko dní pred pretekom ma premohla choroba a v deň štartu som účasť na trati zvažoval. Ale strýko google sľuboval krásne počko. Je rozhodnuté – ide sa! Do zázemia pretekov sme s priateľkou dorazili asi hodinku pred štartom, takže prihlásiť sa, trošku rozbehať a môžem sa ísť trápiť 🙂

Tak ako parkovisko na lúke slúži na Súľovskom MTB preteku, tak aj teraz som mal možnosť parkovať práve tu.

Prihlasovanie prebehlo skutočne veľmi rýchlo a v taške som si mohol nájsť energetické vecičky, číslo a veľmi peknú osušku od značky Garmin.

Pri rozbehávaní som stretol vysmiatu partičku, sesternica, bratranec a ich polovičky, ktorí sa aktívne zúčastňujú bežeckých maratónov. Vedel som, že bude sranda a trošku sa na trati ponaháňame.

Predštartovné pivko, na ktoré som skočil s kamarátom Kubom mi zapasovalo 🙂 Hádžem do vačku mobil a energy gél – len keby náhodou. Bratranec sa šiel na štarte pichnúť dopredu, on ambície na prvú desiatku má. Ja na poslednú, preto sa nikam nehrniem a ostávam tam, kde je voľné miestečko.

Štart!!!

Môj prvý bežecký pretek práve začal! Povedal som si:“Pokojne. Zdochneš hore, netreba to teraz prepalovať.“ Prvé momenty sa držím za Kubom, ktorý ma ťahal v dobrom tempíčku cez asfaltku až na lúky. Bežali sme po cestičkách, mne dobre známych a lúkach, ktoré poznám z výjazdíkov na biku.

Nasledoval však jeden z mnohých strmších kopčekov, pri ktorom som si povedal, že tento dám v behu. Ani ďalšie stúpanie vedúce okolo Zrakovej pyramídy mi neubralo na tempe. Nebol čas na oddych, keďže trať viedla pod Sedlo Roháč. Vydržal som tempíčko a nepoľavil.  Nechápal som ako je možné, že vládzem keď pravidelne nebehávam. Smerom hore som neustále niekoho obiehal. Prišiel však zbeh dole kopcom a zistil som, kde sú moje medzery, veď ma obiehali baby!  Na MTB maratóne sa nájdu bikeri lepší v zjazde než ja, ale aby ma kočky obiehali dole kopcom a ešte vysmiate? Nechápal som 😀

Prišlo stúpanie na spomínané sedlo Roháč. Moje nohy boli stále plné sily a bol som odhodlaný vybehnúť aj toto stúpanie bez zastavenia. Stalo sa!

V sedle nás už čakala prvá občerstvovačka. Nezastavujem, ale bežím ďalej. Ľudia predo mnou však spomaľovali v strmom kopci po koreňoch, tak som prvý krát musel ísť krokom. Následný trail ponad Šarkaniu dieru až do sedla Pod Roháčom a sedla Brada som si užíval. Síce ma už všetko bolelo, ale v behu som nepoľavoval. Prudké výšľapy, trailový zbeh a stále dokola, krása!

Na lúke míňam druhú občerstvovačku a snažím sa čo najviac naťahovať nohy, ale moje celoročné nebehanie mi v tom vcelku zabraňovalo. Dve kočky mi tu ukázali ako sa to má robiť a vo fakt veľkej rýchlosti po rovinke ma obehli ako nič. Vedel som, že sme približne na 10 kilometri a ostávajú asi len 3-4km. Treba zabrať!

Ale ako som dobre vedel z MTB maratónu, tak riaditeľ pretekov Slavo Strečanský si pre nás určite pripravil výživný záver. Nemýlil som sa. Prudké a korenisté stojky zo mňa vytiahli aj tú poslednú energiu čo mi zostala. V týchto miestach som dobrovoľne opustil bežecké tempíčko a na chvíľu som nastolil režim rýchlej chôdze.

V sedle pod Hradom som opäť chytil dych, zaťal zuby a drel dole lesnou cestičkou. Tušil som, že sa blížim ku koncu,
a preto som ešte viac pridal. Približoval som sa k poslednej občerstvovačke, kde na mňa čakala priateľka aj so psíkom. Na posledom kilometri ma jej úsmev veľmi povzbudil. Posledný zbeh dole lúkou a následne asi 300 metrov asfaltovou cestou do cieľa. Bratranec s priateľkou ma povzbudili a o chvíľku kričali „Janka do toho!“. Otočím sa a sesternica Janka bola skutočne za mnou! Nahodili sme spoločné pološprintérske tempo, chytili sa za ruky a víťazne prešli cieľovým oblúkom.

Tieto preteky môžem z pohľadu nováčika ohodnotiť ako veľmi vydarené! Prostredie dokonalé, trať krásna, výhľady ešte krajšie a atmosféra skvelá! Pivko po preteku nesmelo chýbať, rizoto bolo výborné a zázemie ako ho už dobre poznám naozaj nesklamalo. Do cieľa celkovo dobehlo 578 bežcov! Môj cieľ bol 1 hodina a 30 minút. Nakoniec som dobehol celkovo 97.-mi a čas 1 hodina 29 minút a 46 sekúnd, takže cieľ splnený 🙂

Inov8 Beh Súľovskými skalami ma presvedčil a namotivoval behávať a pravidelne sa zúčastňovať  horských behov!

Výsledky môžete nájsť TU

Foto:
Ján Melicher, www.jmphoto.sk
                           Fotogaléria 1
                           Fotogaléria 2

Peter Bugáň
                          Fotogaléria 1
                          Fotogaléria 2