REPORT: SLOVENSKÁ STOPA NA CAPE EPIC 2022

Ako isto viete z našich krátkych reportov na FB, tento rok sa na prestížnom CAPE EPIC v JAR zúčastnili aj dve dievčatá zo Slovenska – Janka Keseg Števková a Martina Krahulcová. Slovo zúčastnili nie je tak presné, pretože zajazdili skvelé 6. miesto na pretekoch, ktoré sa prirovnávajú k MTB Tour de France. Prínášame Vám report od Martiny z pretekov a Janka nám odpovedala na pár otázok…

Cape Epic je najväčším MTB etapovým závodom planéty a je často prirovnávaný k Tour de France mountainbikingu. Závodu sa zúčastňujú, amatérski aj profesionálni jazdci. Tento rok sa u žien nazbierala pekná konkurencia ako Pauline Ferrand-Prévot, Robyn De Groot, Haley Batten, Sofia Gomez Villafane. Spolu je nás 18 dvojíc Elite žien. Všetko sú to profesionálne cyklistky. Keďže chodím do práce, nedokážem využiť toľko voľného času na preteky a tréningy. Na bicykli jazdím len jeden rok a pretekať som začala v máji 2021. Cape Epic je pre mňa skúška psychickej a fyzickej zdatnosti. Nakoľko je to veľmi drahá záležitosť, nikdy by som nepovedala, že jedného dňa sa aj ja zúčastním tejto udalosti, ktorá má celkovo 8 dní, kde sa ide na bicykli 620 km, 15.350 m nástupných metrov.

Keďže na Slovensku prevládajú v zimnom období  vhodné podmienky na Skialp a bežky, využila som prípravu aj týmto spôsobom. Vo Februári som sa na Malorke zamerala na všeobecný základ, kde som jazdila okolo 6 hodín. Nikdy predtým som tak dlho na bicykli nejazdila a už vôbec nie 17 dní. Po sústredení sme odleteli do Cape Town. Mojim osobným cieľom bolo preteky len dokončiť a samozrejme bez väčších technických problémov.

Prológ

Cape Epic začal prológom, ktorý mal 24 km  a 700 m prevýšenie. Deň pred tým sme si boli pozrieť a skúsiť trať. Bolo tam dosť veľa piesku a prachu z čoho ma bolela hlava, a tak som mala obavy, ako sa mi pôjde na v deň prologu. Na druhý deň hneď z rána panovali dosť vysoké teploty,  čo mi až tak nevadilo a cítila som sa dobre. Skončili sme na 8 mieste. Na ďalší deň to konečne cele len začalo.

Etapa #1

Začala sa 1 etapa, ktorá mala 92 km a 2850 m prevýšenie. Bola považovaná za kráľovskú, teda najťažšiu. Na štart sme sa postavili o 07.00 hod, kde nás hneď čakal dlhý a strmý výstup z Lourensford Wine Estate do pohoria Helderberg a odtiaľ sme sa pustili po adrenalínových singetrailoch pred najnáročnejším výstupom dňa. Na ceste do cieľa nás čakalo záverečné brutálne stúpanie a opäť nádherné singletraily až do cieľa.

Trať bola technicky dosť náročná s množstvom skalnatých povrchov, dlhých zjazdov a náročných stúpaní do kopca. Po 5.30 hod sme dorazili do cieľa na 6 mieste. Na ďalší deň nás čakala 2 etapa. Etapa merala 123 km a mala celkom 2350 m prevýšenie.

Etapa #2

Opäť bolo teplo, čo nám nevadilo, ale od rána fúkal silný vietor. Trasa nás zaviedla cez luxusnú vínnu oblasť Lourensford povodím Helderberg po náročných skalnatých výstupoch Waterfall, ktoré nebolo možné na bicykli vyjsť, a tak sme to museli prejsť pešo a bicykel vytlačiť. Odtiaľ sme po singletrailoch zišli do Overbergu. Následne sme smerovali k dlhému stúpaniu, kde nás za odmenu čakali nádherné výhľady. V poslednej časti etapy sme sa dostali na zvlnenú trať, kde fúkal silný protivietor čo nám zobralo z rezervy dosť veľa energie a síl . Do cieľa sme dorazili na 7 mieste za 7 hodín a s viacerými súťažiacimi sme sa zhodli na tom, že práve táto etapa bola najťažšia. Práve preto už v tejto etape množstvo ľudí preteky vzdalo, pre vyčerpanie a vysoké teploty Ja som sa cítila po každej etape stále lepšie a lepšie. Ďaľšia, 3 etapa mala 101 km a 2250 m prevýšenie.

Dojazd do cieľa 2. etapy

Po 7 hodinách v protivetre…

Etapa #3

Štartovali sme opäť z Greytonu, kde sme úvodné kilometre začali po singletrailových chodníkoch, ktoré charakterizovali Cape Epic: teplo a prach. Prvé kilometre etapy boli dosť rýchle a stúpania do kopca boli miernejšie až po príchod do Greytonu, kde sme museli zmeniť tempo pre skalnaté horské stúpajúce singletraily. Záverečné kilometre sme stúpali na dohľad od cieľovej čiary, aby sme sa dostali k posledným singletrailom. Veľa ľudí tam prepálilo tempo a v záverečných singletrailoch sme ich dobehli. Skončili sme na 7 mieste. Ďaľší deň nasledovala 4 etapa 82 km a 1650 m prevýšenie.

Etapa #4

Počasie sa zmenilo. Ochladilo sa a počas etapy nám pršalo. Začiatok etapy sme išli po asfalte, kde sme sa zahriali. Následne sme sa dostali do hôr nad Genadendal. Singletraily boli v tejto etape drsné a museli sme sa viacej sústrediť. Počas etapy sme prechádzali cez množstvo riek. V polovici nás čakal 9 kilometrový výstup na hrebeňový traverz a následný zostup – všetko na bridlicovom singletraily. Po zjazde chodník opäť smeroval do kopca pred posledným singletrailovým zjazdom, kde sme sa vrátili do údolia Riversonderend a následne do Elandskloof. Po 5,5 hodinách sme prišli do cieľa na 7 mieste.

Etapa #5

Ďalšia 5 etapa mala 115 km a 2400 m prevýšenie, kde nás hneď na začiatku čakalo stúpanie s názvom Rusty Gate, ktoré patrí medzi najuznávanejšie stúpania Cape Epic. Stúpali sme pozdĺž zvlnených brehov priehrady Theewaterskloof Dam. Ďalej sme stúpali najdlhším úsekom asfaltu pretekov, predtým, ako nás trasa zaviedla do malebnej dediny. Odtiaľ nás popri brehov priehrady čakali ďaľšie singletraily a prejazdy cez rieku. Nakoniec nás čakal ešte jeden kopec, ktorý začal byť postupne strmší. Záverečný zjazd do Stellenboschu bol za odmenu po náročných stúpaniach. Do cieľa sme dorazili na 7 mieste a držali sme si 6 miesto v celkovom hodnotení. V noci Janku zastihli črevné problémy a bolesti brucha. Ja som sa stále cítila relatívne dobre. Ráno nasledovala 6 etapa, ktorá mala 76 km a 2700 m prevýšenie.

Etapa #6

Štartovalo sa zo Stellenboschu. Trať bola určená pre milovníkov singletrailov. Obsahovala najväčšie množstvo singletrailov počas celého Cape Epic. V údolí nás čakali skalnaté chodníky pred výstupom späť cez Tokaru. Trasa viedla popri rieke Eerste a zahŕňala záverečne stúpanie pred cieľom.  Práve na túto etapu sme sa najviac tešili. Žiaľ v noci prišli nečakané spomínané problémy a boli sme radi, že sme túto etapu vôbec dokončili. Po ukončení 6 etapy, som dostala črevne problémy aj ja. Mala som kŕče v bruchu a nechutilo mi jesť. Nepolepšilo sa ani Janke, ale cítila sa lepšie ako v 6 etape. V noci som skoro vôbec nespala a stále ma bolelo brucho. Ráno nasledovala posledná 7 etapa Grand finále s dĺžkou 68 km a 2000 m prevýšenie.

Etapa #7

Celkovo sme si stále držali 6 miesto. Povedali sme si, že preteky dokončíme a tak sme sa ráno postavili na štartovú čiaru, ktorá opäť začínala v Stellenboschi. Veľké finále sme odštartovali po asfaltovej ceste do Val de Vie cez údolie Idas smerom k najznámejším farmám v Stellenbosch. Následne sme začali výstup cez Rustenberg a odtiaľ sme sa dostali na legendárne singletraily Simonsberg Conservancy. Počas tejto etapy som počítala každý jeden kilometer do cieľa pre bolesti brucha. Cieľová čiara sa pre mnohých objavila príliš skoro, no pre mňa v ten pravý čas. 8 dní neskrotných pretekov sme dokončili 🙂

Dojazd poslednej etapy 🙂

Dostať sa na CAPE EPIC nie je jednoduché, ako sa to Vám podarilo?

Záujem o štart na Cape Epic je každoročne vyšší ako je počet ponúkaných miest. Musíš mať šťastie v lotérii alebo byť čo najrýchlejší pri registrácii. Zvyčajne sa Epic vypredá do hodiny po spustení registrácie. Pretekári kategórie Elite ženy alebo muži majú garantované miesta pre štart.

Počul som, že na CAPE EPIC je jedným z najväčších problémov čas, pokiaľ nie ste profi team so supportom. Ako prebiehal Váš deň, respektíve ako ste trávili čas od konca jednej etapy do štartu následujúcej.

Preteky trvajú 8 dní. Preteká sa od nedele do nedele. Prvý deň je prológ, ktorý je najkratšou etapou a štartuje sa neskôr. My sme štartovali na poludnie. Ostatné dni sa štartuje pomerne skoro. Ženy Elite štartovali o 7 hod. 3 minúte ráno. Prví štartovali Muži Elite. Následne štartujú ostatné kategórie v intervaloch. V minulosti tomu však tak nebolo, štartovalo sa naraz, najlepší pretekári boli v prednom boxe. Pamätám sa na náš štart s Tomášom Legnavským v roku 2008, keď naraz vyštartovalo 1200 ľudí.
Neuveriteľná masa prachu, zlá viditeľnosť, možnosť kolízie, následné pády a pekelne rýchle tempo. Ešte v roku 2015, keď som na Epicu skončila tretia vo dvojici s Jolandou de Villiers sa štartovalo týmto spôsobom.
V roku 2016, keď som pretekala vo dvojici so Španielkou Sandrou Santanyes už tomu tak nebolo, každá kategória mala svoj osobitný štart.
Tento rok bolo zakázané aj hákovanie medzi jednotlivými kategóriami.
Režim na Epicu je podobný celý týždeň. Vstávanie pomerne skoro okolo 4.30 hod, raňajky a presun do dejiska. My sme to mali cca 30-40 minút autom od ubytovania. Nastavenie tlaku v pneumatikách, doladenie detailov, menšia rozcvička.
Etapy nám trvali od 4 do 7 hodín, po najdlhšej etape si v cieli okolo 14 hodiny. Každá etapa má svoj „cut off time“, do ktorého sa musíš dostaviť do cieľa a kontrolných bodov, inak nemôžeš pokračovať ďaľší deň. Následne si prevezmeš jedlo cieli v stane, kde spoločnosť Woolworth pripravila každý deň jedlo, nápoje a ovocie. K dispozícii sme mali aj teplý alebo studený uterák, podľa počasia, na umytie sa od najväčšej špiny. Umyješ bike od hrubej špiny a presunieš sa na ubytovanie. Operieš si veci, umyješ fľaše, „debordelizuješ“ seba. O servis bicykla a jedlo sa nám staral Tomáš. Naješ sa a odpočívaš, pripravíš si veci / bombičky CO2, duše, atď/ a traťovky na ďalší deň, uvaríš si večeru. Zanalyzuješ si etapu, ktorú si práve dokončil a pripravíš si stratégiu na tú ďalšiu. Preštuduješ si parametre etapy: kilometre, čas, výškový profil. Silné profiteamy majú svojho fyzioterapeuta, maséra, kuchára a lekára, čo ale nie je podmienkou k úspechu, o čom presvedčili tohtoročný víťazi v pretekoch mužov Elite.

Čo bol tvoj najkrajší a čo najťažší moment?

Veľké emócie som mala pri samotnom štarte v prológu, že sme preteky v krátkom časovom horizonte dokázali zorganizovať. Covid opatrenia, vízová povinnosť do Juhoafrickej republiky pre občanov SR sú prekážkou a môžu zmariť plány. Posledné metre do cieľa, keď vieš, že to opäť „dáš“ s výsledkom, ktorý predstihol očakávanie, je úžasný pocit. Zároveň sme historicky prvá čisto slovenská ženská dvojica. Aj keď sa to nezdá, prekonať 6.miesto bude veľkou výzvou pre ostatné ženy na Slovensku.
Naopak, nebolo mi všetko jedno po páde v 4.etape, keď na chvíľu nevieš, ako si na tom ty a bicykel a či sa bude dať pokračovať. V závere ma trápili aj zdravotné problémy.

Pri takýchto pretekoch je asi alfa omega zvoliť tempo, aby ste boli rýchle v etape, ale aby ste aj v tej ďaľšej nastúpili fresh, ako ste regenerovali?

Vyvážená strava a spánok sú hlavnými atribútmi pre regeneráciu organizmu.
Po každej etape sme sa snažili doplniť chýbajúcu energiu dobrým jedlom. Obľúbili sme si aj africký čaj Roiibos. Používali sme doplnky výživy napr. After Activity a Restart drink od Penco a proteinové tyčinky. Martina sa párkrát schladila v bazéne, zaradili sme pravidelný strečing. Kedže mám viac skúseností s pretekaním, vedela som udať tempo, ktoré zvládneme a zároveň nás úplne nezničí. V podstate celé preteky mohli nakoniec stroskotať na mne, keď som sa necítila 100 percent fit.
S Martinou sa poznáme necelý rok, sadli sme si. Aj keď je v cyklistike nováčik, verím jej. Na jeseň sme si spravili spoločné sústredenie a využívame každú voľnú chvíľu na spoločný tréning. Martina je pohybovo nadaná. Ak jej vydrží chuť učiť sa a makať na sebe výkonnostne porastie. Možno má pred sebou skvelú cyklistickú kariéru. To, čo niekomu trvá roky, Martina zvládla popri každodennej práci policajtky za pár mesiacov. Je to taký malý zázrak v slovenskej ženskej cyklistike. Momentálne je jediná zo Slovenska, ktorá si našla ku mne cestu a dá na moje rady a vyše 25 ročné skúsenosti, aj keď je o generáciu mladšia. Teším sa na našu spoluprácu a spoločné výzvy.
Veľa športovcov sa sťažuje na teplo počas pretekov. S africkým teplom sme problém nemali. Viac mi vadí zima. Vyslovene som sa tešila na teplé počasie, cez zimu si na Slovensku veľa tepla na bicykli až tak neužiješ. Počas pretekov sme zažili aj chladnejší deň s dažďom a silným protivetrom.

Štartovať na takýchto pretekoch je finančne veľmi náročne, ako ste to zvládli?

Partnerom nášho cyklistického klubu sa stal Martin Čupka, senior director zo spoločnosti PartnersgroupSK .
Ak máte za sebou silného partnera, ak máte plán, máte profit. Nám sa podarilo s Martinou pretaviť za pomoci silného partnera naše vízie do úspešného konca a zároveň sme ukázali, že bez silného a fundovaného partnera v živote, športe, či biznise, to jednoducho nejde.
Veľmi si vážim podporu všetkých čo nám pomohli ako vedeli. Firma HET a Centex alebo 8 capital.
Ďakujeme firme Sloger za skvelé voľnočasové oblečenie, funkčné prádlo a rukavice Force, spoločnosti Nyna za expresnú výrobu dresov, Tebe, Miro za komponenty a veci, ktoré patria k bežnej výbave cyklistu, Ivanovi Dvořákovi za výživu Penco.
Áno, používali sme aj tyčinky od konkurenčnej značky SIS, ktoré sú Martinine obľúbené. Poďakovanie patrí Mitasu za Scyllu, osvedčený, vyskúšaný a extra odolný plášť vhodný aj do drsných afrických terénov.
Presne v deň odletu mi kuriér doniesol tretry Northwave, ktoré mi sadli ako uliate.-)
Martina do pretekov nastúpila na úplne novom bicykli Koba Sentiero C3. KOBA je švajčiarska značka s 30 ročnou tradíciou, ktorú od roku 2021 ponúkame už aj na Slovensku. Nová progresívna geometria, vnútorné vedenie kabeláže predstavcom a decentný design sú inováciami pre rok 2022.
Na mojom biku boli mnou preferované značky, ktoré vozím už niekoľko rokov, konkrétne prevodník Absolute black, reťaz KMC, či cyklokomputer Lezyne.
K mojej výbave patrí aj prilba a okuliare Alpina, ktoré som žiaľ nešťastnou náhodou zlomila, no po návrate z Afriky ma doma čakali už nové, ďakujem Ivo.
Robiť šport na Slovensku aspoň na našej úrovni si vyžaduje obetu a financie rodiny a priateľov, ktorým ďakujeme.
Samozrejme si cením spoluprácu s americkým výrobcom kolies Stan‘s no tube, priekopníkom v bezdušovom systéme, firmou Crankbrothers za ich jedinečné pedále Eggbeaters 11 tzv. šľahače a brzdy Magura MT8 raceline, ktoré vozím už nejakú tu dekádu.

Ak by ste išli na CAPE EPIC znova, čo by ste zmenili? Respektíve aké by boli ambície?

Našim prvotným cieľom bolo preteky dokončiť, ak sa podarí, tak v prvej desiatke. Po 3 etapách sme zistili, že je reálna šanca udržať si 6.miesto, ktoré sme rozumne hájili až do konca. Na iné sme sa prestali sústrediť a na ostatné profi teamy sme jednoducho nemali. Martina nasala atmosféru veľkého podujatia, nabrala množstvo skúseností pri jazde a pretekaní na najlepších afrických trailoch. Mojím cieľom je posunúť ju ďalej. Cape Epic je dobrá príležitosť ju spoznať ešte viac. Ak chce tréner vychovať konkurencieschopného športovca, samotný „online tréning“ nestačí. Ak sa nám naskytne príležitosť o rok pretekať, vždy existuje priestor na zlepšenie po všetkých stránkach. Verím, že tohtoročné skúsenosti nás opäť posunú o krok ďalej.

Ake máte plány do sezóny? Začiatok vyšiel super, čo Vás v tomto roku ešte čaká?

Moje plány boli vždy odvážne, ale realistické, mám sebareflexiu, ktorá, žiaľ u väčšiny „reprezentantov“ SR v cyklistike absentuje. Projekt za podpory Partnersgroup SK sa iba rozbieha. Myslím si, že sme začali veľmi dobre. Ukázali sme svetu, že aj na Slovensku existuje horská cyklistika a tá Elitná ženská, úplne nevymrela.
Dlhodobo prezentujem, že vek nie je prekážkou v športe, ak mate výkonnosť, nie je dôležitý a nemal by byť rozhodujúcim kritériom pre podmienky a nominácie na vrcholné podujatia ako sú ME a MS v slovenskej cyklistike. Či chceme alebo nie, záujem o kategóriu ženy Elite proste dlhodobo vedome neexistuje.
Martin Čupka má záujem o spoluprácu a podporu nášho projektu. Sám vrcholovo športoval, stále je aktívnym športovcom a preto chápe, že aj v tejto oblasti je rozhodujúcim faktorom silné zázemie, vedomosti a drive. Verím, že nastavená spolupráca prinesie profit pre všetkých zúčastnených a spoločne ukážeme nielen na Slovensku, ale aj vo svete, že so správnymi partnermi je možné úplne všetko. Chceme byť vzorom pre všetkých, čo aktívne trávia voľný čas. Investícia do seba sa Vám časom vráti v podobe lepšieho zdravia a plnohodnotnejšieho života.
Čakajú nás domáce podujatia v horskej cyklistike ako v disciplíne cross-country tak maratón, rozbieha sa aj cestná sezóna. Máme smelé plány a výzvy. Chce to čas a priestor, silné zázemie a tých správnych ľudí. Potom prídu aj výsledky.
A ak ostaneme zdraví a pri chuti, verím, že o nás ešte budete počuť.
Zloženie tímu pre rok 2022: Štefan Pavlík, Tomáš Legnavský, Martina Krahulcová, Janka Keseg Števková, Samuel Maloš, Samuel Ukropec, Jaroslav Suchár, Jozef Švercel a naša vinosadská mládež.

Ďakujeme Janke a Mati za report a držíme palce do budúcna 🙂