REPORT: EVERESTing & ELBRUSing 2020

Prečítané: 999

Mesiac Jún sa u nás niesol v znamení júnovej výzvy – Everestingu, prípadne civilnejšej verzie (schválne nepíšem ľahšej) Elbrusingu. Celkovo sa zapojilo 10 borcov a z toho šiesti pokorili Everest a štyria Elbrus.

A tu je menovite každý, kto mal obvahu to skúsiť a podarilo sa mu uspieť:

EVEREST

Miloš Šíma – Miloš si pre istotu dal 10 000 v.m.

Marek Vandlík – Marekovi nejak zblbol Garmin a nakoniec nastúpal 9600 v.m.

Marcel Petrík

Palo Kučera

Ivan Sliepka

Jožko Chovanec – pokoril everest na trenažéri!!

ELBRUS

Chalani predviedli neskutočný výkon a odhodlanie, keďže táto výzva nebola len o sile a vytrvalosti, ale aj o hlave a prekonávaní samého seba. Klobúk dole borci.

Väčšina z chalanov išla 27.6.2020, to bol náš deň Everestingu a snažili sme sa vytvoriť zázemie pod Ťažkým Straníkom. Ale najlepšie bude ak sa k Everestingu vyjadria tí, čo si to skúsili…

MAREK VANDLÍK

Everesting ma nikdy extra nelákal, keďže toľké hodiny stráviť v sedle a monotónne jazdiť hore – dole nebolo nič pre mňa.
Avšak prišla júnová výzva a predstava strávenia toľkého času s ľuďmi ktorým podobne šibe, bol pre mňa dostatočný argument.
Celý everesting sa mi išiel parádne a to aj vďaka vynikajúcemu zázemiu od maraton.bike. Večer, pri zdolávaní posledných 1000 v.m ma to dokonca začalo baviť tak, až ma to začalo desiť.
Asi už zblbnutý z celého dňa. ?
Celkovo akciu hodnotím na výbornú a vďaka tejto výzve som spoznal nových ľudí s tým istým koníčkom.
Bez váhania by som si to opäť celé zopakoval. ?

MILOŠ ŠÍMA

Po minulomesačnej Veľkej Javorine bol toto môj druhý Everesting s hlavným cieľom podporiť Marcela v zdolaní tejto výzvy. Predpoveď počasia sľubovala takmer ideálne podmienky s maximálnou teplotou 26 stupňov pri polojasnej oblohe. Vybrané stúpanie som nepoznal a hneď pri prvom výjazde bolo jasné, že 3/4 kazety nebudem potrebovať a veľkú pílu aj s prešmykačom môžem odmontovať. Priemerný sklon na úrovni 10% neponúkal možnosti na frekvenčné šlapanie a obavy z následkov silovej jazdy sa potvrdili už v prvej tretine dňa. Prvý sa ohlásil chrbát a hneď po ňom chodilá. Našťastie sa jednalo o skupinovú terapiu s perfektne pripraveným zázemím čo ponúkalo veľa času na odpočinok a zotavenie. Telo po čase prestalo klásť odpor a až do samotného záveru som mohol ísť svoje tempo. Po zdolaní Everestu som už pokračoval s Marcelom, ktorý sa v závere držal statočne a pred jedenástou sme celú akciu úspešne dokončili.

ANTON MELIŠ

Takže, s pribúdajúcimi výškovými metrami a stúpajúcou teplotou vzduchu, ubúdali sily 🙂
Aj napriek pestrému a výživnému bufetu, povzbudeniach od spolueveresterov som to dal do necelých 6000m, kde už v tme, bolo zložité pokračovať a určite ani nie moc bezpečné.
Každopádne ďakujem za support a cennú skúsenosť.

A ako sa mne pozdávala akcia ako supportu pod kopcom na základni? Neboleli ma nohy a ani som sa tak nespotil 😀

S pribúdajúcimi metrami mali chalani častejšie prestávky (zvyčajne po 2-3 výšlapoch) a vtedy to dole žilo. Takže čas ubiehal aj mne celkom rýchlo. Mnoho ľudí sa pýtalo prečo sme nevyhlásili aj výzvu Gerlaching. Nie že by to nebola výzva ale z môjho pohľadu výzva musí byť ťažká, jazdec sa musí prekonávať, jazda musí bolieť a keď ju človek zvládne má zo seba veľmi dobrý pocit. Veľmi ma potešilo že všetci zvládli svoje méty a že sa podporili navzájom. V skupine nechcel byť nikto kto by to vzdal keď videl že ostatný idú… Budúci rok si niečo podobné istotne zopakujeme.

FOTOGALÉRIA:

[Show slideshow]

PS: Veľké poďakovanie Nele za „catering“ a operatívne riešenie všetkého čo bolo treba a ľuďom z Tepličky nad Váhom, každý sa zaujímal, povzbudil jazdcov a pomohli s čím bolo treba (elektrika, voda, káva…)