REPORT: CAPE EPIC 2023 s JANKOU a MARTINOU

Etapové preteky Cape Epic sú často prirovnávané k Tour de France. Aj na tohtoročných sa nám mimoriadne darilo. Na Cape sme s Jankou odštartovali ako jediná slovenska dvojica už po druhý krát. „Pretekov sa zúčastňujú amatérski aj profesionálni jazdci a trvajú celkovo 8 dní. Tento rok boli preteky dlhé 848 kilometrov a mali 15 475 výškových metrov. Boli sme zaradené v kategórii ženy elite a pretekali sme s profesionálkami. Naším cieľom bolo umiestniť sa v prvej desiatke čo sa nám podarilo ešte lepšie a skončili sme celkovo na 5 mieste.

PRÍPRAVA
Popri pracovnému nasadeniu som sa rozhodla na Cape Epic tento rok pripravovať v domácich podmienkach u nás na Slovensku. Keďže pochádzam z južnej časti Slovenska, extrémna zima a veľká snehová nádielka tento rok nebola. Preto sa u dalo jazdiť aj počas zimných mesiacov kľudne aj 5 hodín. Keď pršalo, alebo padal sneh tak som išla do hôr či už na skialp alebo bežky. Janka mala príležitosť ísť na sústredenie do Španielska a tak prípravu využila týmto spôsobom.

PROLÓG

Cape Epic sme odštartovali prológom, ktorý mal 27 km a 750 m prevýšenie. Po 6 rokoch sa do Meerendal Wine Estate, vrátil Cape Epic a tak sme mali príležitosť jazdiť po svetových trailovych chodníkoch, ktoré organizátori po tých rokoch ešte viac zdokonalili a rozšírili. Deň pred prológom sme v Meerendal absolvovali interview a fotografovanie a neskôr sme si boli pozrieť trať. Hneď v úvode začalo strmé stúpanie po trailovom chodníku až na vrchol Dorstbergu. Následne nás čakali strmé a dlhé zjazdy, ktoré si vyžadovali zručnosť a pozornosť nakoľko sa tam nachádzalo množstvo štrku a piesku. Skončili sme na 4 mieste. S umiestnením sme boli obe spokojne išlo sa nám výborne, nerobili sme zbytočne chyby, ktoré by nás stali stratený čas.

1. ETAPA

Prišiel deň D a to prvá etapa, ktorá mala 98 km a 2550 m prevýšenie. Štartovali sme v Hermanuse v rovnakom čase ako minulý rok po mužoch Elite o 07.03 hod. Už na štartovej čiare začal fúkať silný vietor. Vyštartovali sme do údolia Hemel en Aarde, kde sa nachádzalo zdanlivo nespočetné množstvo kilometrov singletrackov až do spaľujúcich rovín Overberg. Pre silný vietor som práve tu prepálila svoje tempo na čo som po 3 hodinách doplatila ubúdajúcou energiou. Odtiaľ bola slučka do kopca a následne klesajúce zostupy späť do Hermanusu, kde som si myslela že to bude už len z kopca, čo zďaleka z kopca nebolo a spiatočná slučka bola pre unavených pretekárov technicky náročná, plná drsných vápencových chodníkov ktoré boli zradné. Všetko nám sťažoval silný nárazový vietor rýchlosťou 100 km/h, ktorý Janku sfúkol na chodníku a udrela si zápästie. Ja som už bola energeticky na pokraji síl. Po 5.30 hod sme dorazili do cieľa na 7 mieste a dúfala som že do štartu 2 etapy, ktorá merala 116 km a mala 1850 m prevýšenie dobre zregenerujem a nastúpim v plnom nasadení.

2. ETAPA

Opäť nás čakala dlhá a náročná etapa. Ráno som mala menšie obavy ako sa budem cítiť a či budem vládať. Odštartovali sme, išlo sa mi dobre a v úvode som si povedala, že už nemôžem prepáliť tempo, ale musíme ísť zároveň aj dostatočne rýchlo. Od roku 2008 sa v Paardenberg Epos Cape Epic nekonal. Janka v tejto časti v minulosti pretekala a niečo si pamätala, ale za tie roky sa pretekárske trate vybudovali a zmenili. V úvode sme išli cez roviny pozdĺž brehov lagúny Klein Rive, kde sme stretli stádo antilop a následne sme sa dostali do mierneho stúpania do Paardenberg. Vďaka príležitostiam na útočné preteky v kombinácii s cestou bola 2 etapa určite jednou z najpútavejších dni pretekov a práve tam sme v záverečnom špurte dorazili do cieľa na 4 mieste čo nám trvalo celkovo 5.50 hod.

3. ETAPA

Štartovalo sa v Hermanuse kde sme mali prejsť do Oak Valley Estate. Čakalo nás 100 km a 2 300 m prevýšenie. Po štarte sme prechádzali divokou krajinou poľnohospodárstva, kde boli krátke singletracky a v okoly dedín oddychové asfaltové úseky. A začal sa náročný deň, kde sme museli nastúpať 2300 metrov z Hermanusu po kľukatých chodníkoch, ktoré preverili našu dynamiku. Nasledoval záverečný zjazd do cieľa, kde mi v hlbokom piesku pošmyklo predné koleso a skončila som v kríkoch vyzerajúcich ako kosodrevina s menším škrabancom na lakti. Do cieľa sme dorazili na 5 mieste po 5.32 hod.

4. ETAPA – časovka
Časovka mala dĺžku 47 km a 875 m prevýšenie. Štartovalo sa v Oak Valley Estate v intervaloch. My sme štartovali o 08.15 hod. Od rana opäť fúkal silný nárazový vietor. Podľa organizátorov to mala byt najťažšia časovka v histórii Cape Epic z hľadiska udržiavania rytmu pri stúpaní po kľukatých chodníkoch a následného zostupu, kde bolo potrebné maximálne sústredenie, pretože ako hovorí staré príslovie čas na nikoho nepočká. Do cieľa sme dorazili s časom 2.24 hod. Na 5 mieste.

5. ETAPA

Kráľovská etapa merala 102 km a mala 2450 m prevýšenie. Ochladilo sa a celú noc pršalo. Vedeli sme, že ráno nastúpime do daždivých a blatistých podmienok. Už od samého úvodu sme začali stúpať na vrchol nad dedinou Oak Valley Estate, čo zďaleka nebola jediná výzva a stúpanie pokračovalo až po 35 km. 102 km dlhá kráľovská etapa preverila nielen fyzické, ale aj psychické sily všetkých pretekárov. Museli sme vystúpať cez Paul Cluver Wine Estate ešte predtým, než sa výstup len skutočne začal. Kým prvé etapy boli určené pre cyklistov, ktorým sa darilo na veľkej časti rovinatej cesty tu sa začalo dariť najmä horským vrchárom. Cítila som sa ako horolezec na bicykli. Bolo to nestabilne dlhé stúpanie po veľkých mokrých a ostrých skalách, počas ktorého tiekol dole kopcom doslova potok, kvôli dlhotrvajúcemu dažďu. Bol to tak strmý a náročný výjazd, že pokiaľ niekto urobil chybu a zosadol z bicykla, len ťažko sa mu nastupovalo naspäť. Veľa ľudí preteky vzdalo, pretože to nedokázali dokončiť pre vyčerpanie alebo cutt off time. Sťažovalo to aj následné dlhé zjazdy, pretože sme nevideli zjazdnosť terénu. Do cieľa sme dorazili po 5.57 hod. Musím povedať, že pre mňa to boli zatiaľ najťažšie preteky čo som kedy išla. Nasledujúci deň nás čakala 6 etapa dlhá 78 km a mala 2300 m prevýšenie.

6. ETAPA

Po predchádzajúcej etape Janka ochorela. Hneď po pretekoch sa necítila dobre, pravdepodobne už do predchádzajúcej etapy nastúpila so zvýšenou teplotou. Čakala nás dlhá a kopcovitá etapa, počas ktorej od rána opäť fúkalo, pršalo a bolo chladno. Vzhľadom na to, že sme si stále držali celkove 5 miesto a vedeli sme že na štvrté už mame príliš veľkú časovú stratu. Preto sme sa rozhodli, že zvoľníme tempo, vzhľadom na zdravotne problémy a predsa nás ešte stále čakala jedna náročná etapa. Cela etapa sa odohrávala na jednom pozemku, ktorú vlastní jeden majiteľ vo vinárskej oblasti Lourensford. Pár úsekov bolo neprejazdných pre veľké blato a tak sme museli bike preniesť a pobežať. Pri prvej mláke nastala doslova bitka aby si ľudia mohli umyť brzdy a retiazku od blata. Janka sa stále necítila dobre pre zvýšenú teplotu jej bola ešte väčšia zima a mala už aj kašeľ. Posledných 10 km pred cieľom sa mi pokazila predná brzda, pretože sa opotrebovali celkom nové platničky. V neustálom daždi sme dorazili do cieľa po 5.06 hodinách na 5 mieste.

7. ETAPA

Posledná Etapa Grand finále mala 80 km a 2 400 m prevýšenie. Počasie sa zlepšilo a konečne svietilo slnko. Janke sa však nepolepšilo, ale chceli sme preteky dokončiť a tak sme nastúpili. Ja som sa tešila, pretože tam malo byt najviac singletrackov ktoré mám rada. Trať viedla do Val de Vie. Začali sme opäť dlhým stúpaním až po 25 km. Následne sme sa dostali do singletrackovych zjazdov, ktoré viedli až do Stellenboschu a išli sme po trati kde bol v roku 2008 Svetový pohár XCO. Janku ku koncu zradili aj technické problémy s prehadzovačkou a v zjazdoch jej padala retiazka. Našťastie sa nám podarilo prísť do cieľa a z Cape Epic si odnášame celkové 5 miesto a ďakujeme všetkým, ktorý ste nám držali palce.

ORGANIZÁCIA

Organizačne bol Cape Epic na špičkovej úrovni. O pretekárov bolo postarané počas celého týždňa či už pred pretekom, alebo po preteku všetkým pretekárom v cieli ihneď umyli a vyservisovali bicykel. Pretekár si zatiaľ išiel po pitie a jedlo, ktorého bolo neúrekom. Elitné tímy si však preteky organizovali podľa seba a mali vlastných masérov, kuchárov, lekárov, fyzioterapeutov.
Tento rok organizátorov potrápil silný vietor a vytrvalý dážď, pre ktorý museli jeden deň premiestniť stanujúcich pretekárov do priľahlej školy.

AKO PREBIEHAL NÁŠ DEŇ POČAS CAPE EPIC

Režim na Epicu bol podobný celý týždeň. Vstávanie pomerne skoro okolo 4.30 hod, raňajky a presun do dejiska. My sme to mali cca 30-40 minút autom od ubytovania. Nastavenie tlaku v pneumatikách, doladenie detailov, menšia rozcvička.
Etapy nám trvali od 4 do 7 hodín, po najdlhšej etape sme boli v cieli okolo 14 hodiny. Každá etapa mala svoj „cut off time“, do ktorého sa každý pretekár musel dostaviť do cieľa a kontrolných bodov, inak sme nemohli pokračovať ďalší deň. Následne sme si prevzali jedlo cieli v stane, kde pripravili každý deň jedlo, nápoje a ovocie. K dispozícii sme mali aj teplý alebo studený uterák, podľa počasia, na umytie sa od najväčšej špiny. Umyli sme bike od hrubej špiny a presunuli sa na ubytovanie. Oprali si veci, umyli fľaše. O servis bicykla a jedlo sa nám staral Tomáš. Najedli sme sa a odpočívali, pripravili si veci / bombičky CO2, duše, atď/ a traťovky na ďalší deň, uvarili si večeru. Zanalyzovali si etapu, ktorú sme práve dokončili a pripravili si stratégiu na tú ďalšiu.

NAŠE DOJMY PO CAPE EPIC

S umiestnením sme obe spokojné. Vždy sa dá ísť lepšie, ale 5.miesto nás potešilo. Odpovedalo našim aktuálnym schopnostiam a možnostiam. Vylepšili sme minuloročnú 6. priečku. Podali sme lepší výkon ako minulý rok. Boli sme jedinou dvojicou, ktorá išla tento rok v rovnakom zložení ako v 2022. Štvrtým miestom v prológu sme viacerých prekvapili. Južná Afrika má veľa kvalitných pretekárok, majú výhodu domáceho prostredia. Veľký rozdiel je v tom, že u nich končí letná cyklistická sezóna a my na preteky prichádzame po zimnej pauze. Cape Epic je špecifický. 36 hodín pretekania v teréne vo dvojici uťahá každého. Janka si určite bude dlho pamätať 6. etapu v okolí Lourensfordu. Dážď, silný vietor a nízka teplota vás v otvorenom teréne oberú rýchlo o energiu. Ten deň sme bojovali o prežitie v pretekoch. V cieli nás čakali deky a teplý termofor. Myslím že to trošku unavilo aj Vincenza Nibaliho, alebo Nikiho Terpstru, ktorí si Epic tento rok tiež vyskúšali. Do pretekov vyštartovalo 723 tímov z 50 krajín (1446 pretekárov), tričko finishera získalo ale len 516 tímov (1032 pretekárov). 207 tímov preteky nedokončilo.

NAŠE PLÁNY PO NÁVRATE Z AFRIKY A DO NOVEJ SEZÓNY

Po návrate si potrebujeme hlavne oddýchnuť, pretože v 5. etape sme mali spomínané daždivé a chladne podmienky, počas ktorých sme prechladli. Janka mala aj zvýšenú teplotu, kašeľ a nádchu čo nebola žiadna sranda a veľké množstvo cyklistov by už asi ani nepokračovalo, ale Janka sa rozhodla pokračovať ďalej. Mňa choroba zastihla až po pretekoch a po príchode na Slovensko som dostala aj črevnú chrípku. Ak sa budeme cítiť dobre plánujeme štartovať na prvých XCO pretekoch Slovenského pohára a taktiež XCM maratónoch Slovenského pohára. Ak sa vyskytne príležitosť rada by som opäť reprezentovala Slovensko na majstrovstvách Európy a majstrovstvách Sveta v maratóne a tiež by som chcela absolvovať Svetový pohár v maratóne, ktorý UCI zaradil v roku 2023 opäť do kalendára a bude na programe aj v Novom Meste na Morave.

SPONZORI

Veľmi si vážime podporu všetkých čo nám pomohli ako vedeli. Poďakovanie patrí firme 8 capital z Malajzie. Firme SLOGER, distribútorovi značiek force, absolute black, lezyne, alpina, kmc za CO2 bombičky, mazivá, oleje a skvelé voľnočasové oblečenie, funkčné prádlo a rukavice Force, spoločnosti Nyna za expresnú výrobu dresov, môjmu teamu RIDEON-MARATON.BIKE a ich sponzorom: Davorin za výživu POWERBAR a plášte PIRELLI, ktoré ma nesklamali počas náročných daždivých aj suchých etáp, SPORT PORT za komponenty SYNCROS, PAUL LANGE za komponenty SHIMANO, CYKLOZITNY za reťaze KMC, SQLAB za opaľovacie krémy…

Janka využívala plaste od Mitasu Scylla osvedčený, vyskúšaný a extra odolný plášť vhodný aj do drsných afrických terénov. Jazdili sme na bicykli zn. Koba Sentiero C3. KOBA je švajčiarska značka s 30 ročnou tradíciou.
Janka preverovala značky, ktoré vozí už niekoľko rokov, konkrétne prevodník Absolute black, reťaz KMC, či cyklokomputer Lezyne, tretry Northwave, prilba a okuliare Alpina a tiež americký výrobca kolies Stan‘s no tube Podium SRD priekopníkom v bezdušovom systéme, firmou Crankbrothers za ich jedinečné pedále Eggbeaters 11 tzv. šľahače a brzdy Magura MT8 raceline.

Ďakujeme Maťa za skvelý report a držíme ti palce v sezóne 2023. Sme veľmi radi že v tejto sezóne budeš jazdiť v našom teame RIDEON-MARATON.BIKE