REPORT: Blativý ENDORFUN 2017

Dátum 8.máj v kalendári  pre mňa znamená začiatok sezóny v pretekoch – horský beh v Rajeckej Lesnej ENDORFUN – Deň víťazstva. Po štvrtý krát som sa zúčastnil tohto preteku. Prvé dva ročníky ako duatlon. Minulý rok som bežal dlhú trať ULTRA 20 km, po ktorej som sa dával do kopy 2 týždne. Preto som tento rok zvolil KLASIK 12,5 km.

Pri príchode na prezentáciu na Fačkovké sedlo bolo síce chladno ale hlavne, že nepršalo. Prezentácia prebehla rýchlo.

Ľahké vyklusanie a strečing, treba predsa šetriť sily na beh na Kľak, ktorý bol schovaný v oblakoch. Tí, čo išli prvý krát, aspoň nevideli kde budú bežať. Prehodenie ešte pár slov s kamarátmi s ktorými sa stretávam na pretekoch a Marek – organizátor nás zvoláva na štart. Marek informuje,  že na trati bude blatíčko. O 10:00 hod. štart pretekov. Rozbieham to pomaly, lebo na prvých 4,5 km sa beží z 802 n.m.v do 1352n.m.v.  (Kľak). Pre istotu som vypol signalizáciu tepu lebo by som pípal celú trať.

Marek mal pravdu, všade samé blato.

Bežím, skôr idem v skupinke, ktorá sa postupne roztrháva. Po prvej občerstvovačke  bežím iba s kámošom Petrom. V hmle sa objavil kríž na Kľaku – najhoršia časť za nami  – úľava. Zbiehame dolu a na veľké prekvapenie bežia oproti nám bežci. S Petrom ich presviedčame, že zablúdili, nech bežia s nami. Všetci nám však tvrdia, že na Kľaku ešte neboli a tak si bežíme ďalej.

Niet divu, že niektorí poblúdili…

Hmla sa dala krájať.

Až neskôr,  pri strete ďalších bežcoch sme pochopili,  že v hmle sme odbočili na Vrícko a vracali sme sa naspäť na štart. No čo už,  kríž sme videli dvakrát. Po hrebeni  už bol aj beh, nie len chôdza. Ostáva zbehnutie po šmykľavke  z blata. Vo vôni medvedieho cesnaku, vidím chalanov na  občerstvovačke. Urobím im fotečku aby mali pamiatku . Zaslužia si, veď občerstvenie museli vyniesť na chrbte. Sám, ako kôl v plote opatrne po skalách, koreňoch, vyvrátených stromoch a riečisku sa dostávam z hory na zvážnicu. Pri lesáckej chate prebrodím potok a po asfaltke bežím do cieľa ku chate Žiar.V cieli ma vítala moja rodinka, ktorá kým som sa ja potil na trati, svoj čas si krátila na pripravených atrakciách (nafukovací hrad pre deti, cukrová vata, maľovanie na tvár, chodúle, všetko zdarma). Stratenú energiu som doplnil dobrým guľášikom , nealko pivkom  a čakal na vyhlásenie výsledkov.

Na moje veľké prekvapenie sa dozvedám , že kategóriu KLASIK nad 50 rokov som vyhral (lebo som bol iba 1 účastník 🙂 ). Na budúci rok prídem opäť.