REPORT: 12 + 1 – ročník BBB Vlko Hron MTB maratón

REPORT: 12 + 1 – ročník BBB Vlko Hron MTB maratón

7. mája 2018 1296 Od Vla100
Prečítané: 829
Kalendár cyklistických podujatí na tento rok je doslova nabitý MTB maratónmi. Po absolvovaní vlaňajších pretekoch som mal dilemu, ktoré z nich si zvolím na túto sezónu.

U mňa to budú už dobre známe, tie ktoré mám odjazdené. A možno pridám niečo nové ako „koštovku“, pre mňa dosiaľ nepoznané. 5. mája moja voľba padla na MTB Vlko-Hron. Tieto preteky s 12+1 – ročnou tradíciou organizuje CK Witzenmann Vlkanová, so štartom v obci Hronsek.

V piatok večer sa pobalím, pripravím bike do auta a líham si spať s očakávaním, čo ďalší deň prinesie. Veď mám záväzok z minulého roka obhájiť si 10. miesto J.
V sobotné ráno ma prebúdza slnko na oblohe. Hovorím si, že to dnes vyzerá na ideálne podmienky. Vyrážam preto v dobrej nálade do Hronseku. Nemám to ďaleko, hodina cesty a som na mieste.

Od minulého roku som mal super miesto na parkovanie pri drevenom artikulárnom kostole pod lipou, ktorá mi robila tieň počas dňa. Parkovanie pre pretekárov bolo aj hneď pri vstupe do dediny na lúke, len ju nemali pokosenú a nebolo vidieť nerovnosti, tak som o tom ani neuvažoval. Škoda by bola hneď na začiatok poškodiť si auto.

Idem sa zaregistrovať. Zázemie pretekov je síce trošku porozťahované, ale čo je podstatné, všetko funguje tak, ako má. Stretol som Pétera Kovácsa (ORBEA Forza Racing Team)  a Mariana Šimona (FTC CC Fiľakovo). Hodím reč a potom sa už len s napätím sústredím na druhý štart 30 kilometrovej trate.

Štart prebehol bez akýchkoľvek problémov a hneď sa pole pretekárov začalo trhať. Snažil som sa držať v čele. Vedel som, že vzadu sa bude prášiť a bude to zhoršené. Trať sa nemenila, vedel som, čo ma čaká. Takzvané „zahrievacie kolo“, ktoré pozostávalo z úvodnej krátkej, ale rýchlej jazdy po asfaltke, následne pokračovalo krátkym výšľapom, v ktorom sa vytvoril vláčik a po asi troch kilometroch sa borci vracali k Hronseku už pekne v zástupe podľa výkonnosti.

Pred dedinou sa kolečko ukončilo. Počul som v diaľke sanitku, v hlave mi prebehlo, že asi niekto prepálil zjazd a spadol. V cieli som sa dozvedel, že som mal pravdu.

Po asfaltovom kolečku sme vbehli do stúpania v lese a každý si už išiel to svoje, podľa svojich síl. Sem-tam sa vedľa mňa mihol nejaký „elektrikár“, ktorému to v kopcoch išlo lepšie. Na približne piatom kilometri vychádzame z lesa a na lúke odbočujeme prudko doľava. Pretekár idúci predo mnou mal slušné tempo, tak som sa ho držal, len som si prešiel na vedľajšiu koľaj a pustil som to dole lúkou.

Zbadám usporiadateľa. Kričí: „Spomaľ! Spomaľ!“  Pozerám preto smerom pred seba a hľadám nebezpečné miesto. Nebrzdím, nepozerám pár metrov pred bicykel, ale hľadím ďalej pred seba a vidím, ako si jazdec predo mnou skočil. Zrazu sa v tráve objavuje priekopa. Dno je síce oblé, ale pri tejto mojej rýchlosti, je to už pre mňa len na risk. Predné koleso som odľahčil, vidlica ide na doraz nadol a registrujem už len skok.

Aj keď každým metrom očakávam, že sa môj bike asi zloží k zemi, nestalo sa tak. Snažím sa dotiahnuť pretekára, s ktorým sme išli spolu. Ten má už predo mnou náskok. Vzdialenosť sa zväčšuje alebo zmenšuje podľa profilu povrchu. V tiahlych stúpaniach mi uniká, ale na rozdrganom povrchu som si vybral lepšiu stopu, čo mi dáva výhodu a doťahujem sa na  neho. V prvej stojke ho dokonca dobieham. Tlačí.

V lese nečakaný stupák po prudkom odbočení. Tesne pred záverom stúpania mi však prešmyklo zadné koleso a už som aj ja pokračoval vedľa biku. Postaralo sa o to väčšie množstvo starého lístia na vlhkom podklade. Ďalej bola trať pomerne technicky jednoduchá, povrch rýchly a striedali sa mierne stúpania a klesania. Už som sa ani nemienil siliť. Išiel som si svoje tempo, lebo som sa bál, že to „prepálim“. V tejto časti trasy nastala situácia, ktorú na maratóne nemám rád. Ocitol som sa v pretekárskom poli sám. Predo mnou nik, zopár bikerov som síce mal v závese, ale vo veľkom odstupe.

V takomto prípade je potrebné sa viac sústrediť na vyznačenie trate a ja zvyknem, tak nejako podvedome, znižovať tempo. Hoci osamotený, užívam si pár kilometrov jednoduchého singlu. Po zjazde lesom sme ešte párkrát vybehli na lúky. Tu slniečko dobre pripekalo, a preto zrejme všetci účastníci ocenili, že tri štvrtiny z trasy sa išlo lesom.

Keď zistím, že sa blížime už k cieľovému Hronseku, zaberiem naplno. Pri vyústení lesnej cesty na asfaltku bol jazdec z 50 km trati na dohľad. Snažil som sa ho dotiahnuť pre lepšiu motiváciu. Vchádzame takto v zákryte obaja do obce. Dostávame sa miestnu asfaltku. Prejdeme spolu priecestie.

Dvíham sa zo sedla a prudko vyrážam. Cieľ je už v dohľadne. Makám nadoraz. Zrazu zaregistrujem cieľový oblúk. Konečne! Prebieham časomierou. Mám 23. miesto zo 63 štartujúcich v mojej kategórii.

Tento rok som síce nebol v prvej desiatke, ale som si aspoň zlepšil čas o 4 minúty.

Domov sa vraciam s pocitom pekne prežitého dňa. Každý pretek má svoju jedinečnú atmosféru. CK Witzenmann Vlkanová sa o všetko postarala. Usporiadatelia dobre zvládli 354 účastníkov. A o rok si prídem dať repete. 

Výsledky nájdete tu.

 

KategóriaPreteky, reporty, pozvánky
ŠtítkyBBB Vlko Hron MTB maratón Report

O autorovi

Volám sa Vlastimil Duzbaba, jazdím za Cyklistika Lučenec. Cyklistike sa venujem od roku 2013. Od roku 2014 organizujem vlastný MTB maratón Novohradský pedál. Horská cyklistika je moje hobby - robím to čo ma napĺňa. :)

1 296 komentárov