Rady ako nezmeškať lietadlo alebo MTBečkár na ceste – Mallorca 2022

29. novembra 2022 Off Od El Filipo

Prečítané: 190

Nepovažujem sa bikera v zmysle tréningový plán, predpísané tréningy, intervaly, výkonnosť, watmetter, presné tlaky, 6 rôznych strojov od žiletky po enduro a iné fičúry. Skôr naopak, vozím sa na biku, keď sa mi chce (nepamätám si, kedy sa mi nechcelo) a vo väčšine prípadov iba keď je pekné počasie. Naschvál zvýrazňujem vozenie, lebo keď sa ma po preteku v Nesluši spýtal Lech Kawecki ako trénujem, tak som sa zamyslel a s tréningom v pravom slova zmysle to nemá až tak veľa spoločné. Je to len vozenie, no nejaké tie výsledky sa aj tak dostavili. Ale to si nechám na ďalší raz do samostatného článku.

Prečo sa tu ale takto predstavujem. Môj vrchol “sezóny” bola Salzka asi v polke leta a po nej už predsa len motivácia sa ísť povoziť nebola vždy prítomná.

REPORT: Salzkammergut Trophy 2022 – ikona MTB maratónov » maraton.bike

Do toho sa mi nakopila práca (alebo tri a aj dosť manuálnych činností). Moc času a energie na šport mi naozaj nezostávalo a keďže chýbal cieľ, tak som to až tak nehrotil. Avšak ešte stále som mal a mám resty z môjho tohtoročného plánu najazdiť 6000 km (a 100 000m výškových), tak predsa len z mojej zásadovosti som sa na to nemohol vykašľať úplne. No prišiel september a kto nemá až takú krátkodobú pamäť, tak vie, že počasie exteriérovým aktivitám neprialo. Pomaly mi to začínalo prerastať cez hlavu, lebo ani do kancelárie sa mi nechcelo chodiť pešo v neustálom daždi.

V Prahe sme dohadovali stretnutie s kamarátmi, no každý mal naplánované ešte niekde odbehnúť na dovolenku a niekto už aj bol odcestovaný. Ako správny kamarát som sa podpichovačne (zo závisti) osočil na Miša, že kde “zas” idú s Peťou. On ako správny manžel na naliehanie manželky, ktorá sa postupne zbláznila do bikovania, vymyslel rýchly bikový trip na Mallorku. Jeho odpoveďou na moje závistlivé podpichovanie,(Michal si zo sarkazmom tiež tyká) bolo pozvanie, aby sme sa k nim pridali. Kto ma pozná, vie, že na rýchle akcie (rýchlovky) by ma bolo. Nie nadarmo ma frajerka volá 30-sekundový Fildo (aj keď sa teraz nad tým zamyslím, asi to nebude úplne o rýchlosti rozhodovania sa). Obratom som potvrdil účasť a večer sme mali kúpené letenky, hotel a zarezervované biky v požičovni. Síce som musel dvojtýždňovú prácu stihnúť za 5 dní, ale kde je vôľa tam je cesta (a aspoň je vidno, koľko človek bežne prokrastinuje a že pracovať sa dá aj od pol 7 do 11 večer).

Poďme teda k výletu. Mne začína už v pondelok z Prahy do Žiliny pre Milicu. V utorok ešte ráno porada a kávička v Maraton biku a na obed vyrážame smer Viedeň tak, aby sme stihli poobedný let. Po ceste ešte pri Bratislave nakladáme Peťu s Mišom a spoločný výlet môže začať.

Ide sa na to! Ale aj nejde. Lietadlo mešká… že ma to neprekvapuje. Tretry s SPDčkami v batohu prekvapujú security na letisku. Okrem rektálneho otvoru prehľadávajú všetko. Nič nepovolené nenachádzajú. Ani drogy. Amatéri…
Prilietame do Palma de Mallorca a hneď som spokojný s naším rozhodnutím odletieť do Španielska. Teplotný rozdiel bol citeľný. Tam 20°C o 11 v noci a doma sa teplomer nechcel vyšplhať ani nad 10°C.

Nechávame sa viesť Peťou s Mišom. Podarilo sa im nás dostať do hotela na druhej strane ostrova a s očakávaním druhého dňa zaspávame.
Ráno sme sa ako správni bikeri v hoteli dobre najedli, čítaj prežrali a hybaj na 9 do požičovne.
Španielska značka Orbea je moja srdcová záležitosť, takže Orca bola jasná voľba. Doma jazdím iba MTB, hlavne z bezpečnostných dôvodov, takže očakávania boli tiež veľké a pocity zmiešané, ale teším sa na skúsenosť žiletkára.
Keďže na bikovanie máme iba tri dni, tak plánujeme bike podľa Pána prsteňov – cesta do Vododolu (deň prvý a trochu náročný), Vododol a prechádzky po okolí (deň druhý voľnejší, hlavne pre dievčatá) a na záver cesta do Mordoru (rozbiť sa na koniec, čiže deň tretí).

Alcúdia – Cap de Formentor – Alcúdia

Kukni trasu na Strave

Prvý deň máme naplánovanú trasu na Cap de Formentor. Severovýchodný cíp Mallorky s majákom. Cca 70 km hore dolu a prevýšenie 1000 m. Zahrievačka viac než dobrá, hlavne pre Milicu, ktorá biku (zatiaľ) až tak neholduje a má najazdených asi 150 km od začiatku roka.
Ideme na pohodu, resp. na fotenie. Tu prichádza moje prvé odporúčanie. Ak chcete ísť trénovať, tak Mallorka nie je najlepšia voľba a to z jedného prostého dôvodu. Každých pár kilometrov budete stáť a musieť fotiť seba, okolie, seba s okolím, ostatných členov výjazdu, ostatných členov výjazdu so sebou a ostatných členov výjazdu s kozami – zvieratkami.

Hneď zisťujeme koho rajón Mallorca je, minimálne v tomto ročnom období. Sú to nemeckí dôchodcovia na e-bikoch a nonstop na turbe. S Mišom pomáhame jednej nemeckej dvojici, ktorej spadla reťaz. Po úspešnom nahodení a 500-stom poďakovaní nám ešte ponúkajú 5 eur (asi ako odškodnenie, lebo ruky som mal čierne ako kominár). Zdvorilostne odmietame, nech radšej pomožu iným, aj keď podľa toho ako mi Michal nadával, on ľutuje tento premárnený zárobok ešte dodnes.
Prichádzame na maják Formentor – kávička, koláčik, fotky a silný bočný vietor, s ktorým sme bojovali celú cestu v otvorených zákrutách, aby nám nevybil šecky šiby a nezhodil nás z bicyklov.

Po ceste späť ide Milica v zjazdoch opatrnejšie (ja zodpovedne sprevádzam moju lepšiu polovičku, aj keď ma trhá, aby som bušil do pedálov aj dolu kopcom) a preto nám Peťa s Mišom uskakujú. V poslednom stúpaní na Coll de la Creueta už nemôžem obsedieť. Milica zaraďuje turbo (doslova – má ebike) a ja to beriem ako príležitosť s motiváciou dobehnúť druhú polovicu našej skupiny a skúšam, o čom vlastne tréning na žiletke je. Perfektné dávkovanie výkonu (podľa TF) som tak nejako pochopil už od rána, ale čo ma prekvapilo ku koncu stúpania, že takýmto konštantným tempom sa dokážem postupne dostať na úplne iné tepy. Moje nové maximum. 189 bpm a to dobrú minútu a pol. V teréne som sa chvíľkovo priblížil na 184, ale to je tak všetko.

Hore bolo treba chytiť dych, urobiť 555 fotiek a zozjazdovať do Port de Pollenca. Potom sa znovu trochu posilniť v miestnej pekárni – jedinej, ktorá bola otvorená, lebo veď Španieli si potrebujú poobede pospať, čomu chápem a asi to zavediem u nás vo firme aj ja (pre seba). Ešte krátka zachádzka cez Pollencu s chlapským mudrovaním, kde sme s Mišom, tiež jazdiacim iba MTB, zhodnotili celkovo cestnú cyklistiku, naše samotné stroje a našli zmysel aj žiletkám. Na hoteli večer objavujeme problém z rána. Čo si dať na večeru. Nie ani tak, čo si vybrať zo šialeného výberu, to sme vedeli – všetko – ale čím začať a čo si nechať na koniec.

Alcúdia – Pollenca – Lluc – Sa Calobra – Caimari – Campanet – Alcúdia

Kukni trasu na Strave

Deň sme pôvodne plánovali na oddych a kratší výjazd, ale s prihliadnutím na predpoveď dažďa na piatok sa rozhodujeme dnes dať asi najznámejšiu bikovú destináciu na Mallorke – Sa Calobra. Z nášho hotela 110 km, prevýšenie cez 2000 m, 3kg swagových výhľadov a 6TB fotiek (x4, lebo každý z nás fotil to isté).

Základom opäť bolo správne zvoliť stratégiu. Kým ostatní rozvrhovali sily, balili energy bary a gely, ja som stavil na silné raňajky. Palacinky s nutelou predsa nikdy nemôžu bikerovi uškodiť. Aj keď im predchádzali sunny side eggs, mufiny, ovocie, jogurt, pečivo, jogurt s ovocím, pečivo s jogurtom a ovocie s pečivom.

Do dresov pcháme, čo sa dá, aby sme vydržali Gran Fondo september.

Nebolo treba. Od začiatku výjazdu znovu cítime, že ostrov žije bikovaním. Okrem ohľaduplnosti šoférov, ktorí sú ochotní ísť za cyklistom aj 5 minút, len aby ho neohrozili pri predbiehaní v neprehľadnej zákrute, až po prítomnosť rôznych bikerských občerstvení na každej križovatke. Vymetáme hneď prvú za Llucom na benzínke. Samozrejme plná bikerov, ale miesto sa vždy nájde, lebo sa to tam točí jak kolotočári na prvého mája.

Spokojní pokračujeme ďalej a po prejdení Col dels Reis sa otvára scenéria, ktorú už týždeň pred spaním obzerám na internetoch a vcelku chápem, prečo je toto perla Cyklomallorky. Impozantnosť točiek pod nami tu nebudem zbytočne opisovať. Treba sa zobrať a ísť sa presvedčiť na vlastné oči.

Baby opatrne, ale my s Mišom natešení si nechávame odstup a vyrážame zistiť prečo si kotúčové brzdy našli cestu aj do cestnej cyklistiky. MTB traily sú jednoznačne lepšie, ale aj klopenie, neskoré brzdenie, nadchádzanie, hľadanie apexu a vyšprintovanie spoza zákruty majú niečo do seba. Aj keď sme chytili dopravnú špičku áut odchádzajúcich zdola (vzhľadom na nie top sezónu), tak sme si to všetci užili. V Sa Calobre to nie je úplná kulinárska top destinácia, ale najesť sa tam dá. Hlceme neskorý obed a ideme si užiť stúpanie Sa Calobra – Coll dels Reis

Sa Calobra – Coll dels Reis (official)

660 výškových metrov 9,5 km s priemerom 7% na Strave lákajú otestovať sa s Top ridermi na svete ako napr. Simon Yates či Gianni Moscon. Rekord 24:36 a odhad, že za koľko to viem dať. Tipujem 40 minút a od tabule hneď začínam dávkovať silu tak, aby som tú trištvrte hodinu vydržal aké-také tempo. Je ľahké to prepáliť, lebo na začiatku sa ide pomedzi skaly a v lese, takže nie je vidieť, koľko toho má človek ešte pred sebou. Až po 3 km sa predo mnou otvára dolina a uvedomujem si, že síce ešte budem trpieť, ale aspoň to bude dlho.

Popri neustálom kontrolovaní, či je naozaj pravda, že už mi došli ľahké prevody, hľadám pod sebou v zákrutách baby a Miša. Samozrejme neznalý miestnych pomerov zisťujem, že čím ďalej, tým viac sa cesta nakláňa a posledných 300 m pred Coll dels Reis sa percentá prehupujú cez číslo 10.

Dorážam hore v čase 39:59. Čo vám poviem. Kto sa pozná, ten sa pozná. #skromne S Mišom, ktorý doráža kúsok za mnou sa ešte vraciame podporiť baby, ktoré nemajú potrebu si nafukovať egá a vychutnávajú si pohodové tempo s výhľadmi namiesto krvi a potu. Po opätovnom prechode cez Coll dels Reis sa lúčime s výhľadmi a zároveň sme radi, že máme za sebou takmer všetky stúpania a naspäť na hotel to bude len rovina a zjazdy. Ešte doplňujeme cukry a vodu v miestnych bikových občerstveniach, prekonávame posledný kopák a zjazdujeme do Caimari. V jednom switchbacku, kde ma Mišo fotil (a samozrejme som si musel kvôli fotke dávať bomby) skoro triafam protiidúce auto na výjazde.

Ale znovu sa potvrdila #ohľaduplnosť, že miestni o nás vedia a zabrzdil, aby mi nechal priestor. Ospravedlňujem sa domácim v aute a prichádzame na záverečnú cyklotrasu, ktorá vedie pomedzi vilky a vinice. Lepšie zakončenie a prekročenie 100 km hranice sme nemohli dostať. Na hotel prichádzame už po západe slnka a spokojne bez výčitiek nakladáme kopcom na taniere a dopĺňame kalórie.

Alcúdia – Sa Pobla – Muro – Sineu – Muro – Can Picafort – Alcúdia

Kukni trasu na Strave

Deň tretí pre mňa bohužiaľ nie je ani trochu prijemný hneď od rána. Nemyslím vôbec to, že celé doobedie pršalo alebo že to je posledný deň bikovania a že zajtra letíme naspäť do zimy, ale z domu prichádzajú smutné správy. Pôvodne som zavrhol celý článok aj video z Mallorky lebo ma prešla chuť čokoľvek robiť. No z vďaky, úcty a možno aj ako pamiatku na moju babku, ktorá žila športom od lyží až po vysokohorskú turistiku a s neustálym úsmevom k nemu viedla môjho tata aj mňa a jazdila na biku aj po 80-tke, to s odstupom času chcem dokončiť.

Doobedie v hustom daždi a smutnej atmosfére na hotelovej izbe začínalo byť v mojej hlave s mojimi pocitmi na nevydržanie, tak presviedčam Miša, aby sme aspoň my, aj keď bez báb, ktoré boli unavené, dali aspoň chvíľkový bike. Okolo obeda prestáva pršať. Vyrážame teda na juhozápad po vetre bez kopcov a snažím sa nemyslieť na situáciu doma. Je príjemné vidieť aj inú stranu, ako neustále striedanie kopcov a zastaviť sa aj v historickom centre mesta na kávu a občerstvenie. Po ceste naspäť sa stretávame s babami na káve v Can Picafort, aby sme mohli vrátiť biky a túto časť uzavrieť. Večer ešte večera a krátky spoločný večer.

Posledný deň myslím na to, že keď dnes podvečer prídeme do Žiliny, tak ešte pôjdem podporiť dedka, no trochu som si to skomplikoval. Po príchode na letisko sa oddeľujem od skupiny. Lietadlo na “prekvapenie” mešká (nie je napísané koľko) tak chodím po letisku hore-dole, snažím sa trochu pracovať a znovu chodím po letisku aby som zrýchlil čakanie na stále ukazujúci let s meškaním, čo kontrolujem každých 10 minút. Kalorický deficit už nezvládam a idem si kúpiť niečo pod zub a s jedlom ešte sadám za počítač. Samozrejme už asi tušíš, že za jediných 22 minút, čo pracujem a nekontrolujem tabuľu odletov, Ryanair dokázal vyložiť lietadlo, naboardovať všetkých pasažierov, začekovať mňa aj bez mojej prítomnosti a zavrieť dvere 30 sekúnd pred tým, ako som stihol dobehnúť na gate. Nič, len smiať sa na vlastnej hlúposti, mi neostáva a hľadám, čo budem ďalšie 4 hodiny robiť. Našťastie iba 4 hodiny, lebo z Viedne na Mallorcu lietajú spoje často. Do ďalšieho lietadla som čakal na gate už hodinu pred plánovaným odletom, aj keď tiež ukazoval meškanie.

Rady na záver

Aby to tu nebolo len opisovanie našich dní, tak skúsim na záver v bodoch dať zopár bikovacích rád pre výlet na Mallorcu.

BIKE RENTAL – zarezervuj si dopredu bike online (hlavne v sezóne)
- Hľadaj požičovňu, s ktorou môžeš napriamo komunikovať, na internete je veľa sprostredkovateľov
- Vyber si bike podľa toho aký si biker alebo čo plánuješ jazdiť – napr. race vs. endurance pre lepšie pohodlie
- Vykomunikuj si dobrú veľkosť – Milicin ebike bol veľkosti L aj keď sme pri rezervácii zadávali jej výšku
Bikovanie pre všetkých – obtiažnosť trasy je iba taká akú si ju zvolíš a určite budeš spokojný, nech pôjdeš na hociakú stranu, ak pokukávaš poniečom nad tvoje natrénované limity, čítaj ďaľší bod.
E-BIKE – ak niesi trénovaný ale chceš si to užiť a veľa toho vidieť, jasná voľba pre teba či tvojho cyklopartnera/ku a dáte spolu napr. Aj viac ako 110km
Pozri sa dopredu čo by si chcel vidieť a podľa toho si vyber miesto od kiaľ budeš vyrážať a kde budeš prespávať, všade je to bike-friendly
Ak nechceš riešiť kde sa ísť najesť, hotel a polpenzia majú svoje pozitíva. Výber je bohatý, väčšina hotelov má naviac bike storage a wellness čo po náročnom dni určite oceníš