MTB MARATÓN Z DRUHEJ STRANY

Tento rok maratónska sezóna 2020 ešte ani nezačala a už skončila. Zamysleli ste sa však niekedy nad otázkou čo všetko je potrebné na zabezpečenie takej akcie a kto za tým všetkým vlastne stojí? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete v nasledujúcom článku a odpovie  na  ne organizátor Novohradského pedálu Vlastimil Duzbaba.

Ako vôbec vznikne myšlienka zorganizovať preteky?

Narastajúcou popularitou horskej cyklistiky, ktorá je mojou srdcovkou a absenciou podujatia tohto druhu v Lučenci a okolí. Nejak tak vznikla myšlienka usporiadať MTB preteky v mestských lesoch. Začal som usporiadaním skúšobného, nultého ročníka. Podarilo sa mi pozháňať peniaze a vybaviť všetky potrebné povolenia.  Veľmi mi pomohli rady od skúsených pretekárov súrodencov Gombalovcov vtedy jazdiacích za CK Mýtna a  organizačné inštrukcie od rodiny Pavkovcov, ktorí s organizáciou mali už skúsenosti. Môj tým ľudí, ktorí mi od začiatku pomáhali so svetom cyklistiky nemali vôbec skúsenosti. Všetko sme si prechádzali pred pretekmi aby zvládli svoje úlohy bez problémov. Nultý ročník pretekov ešte pod názvom Cyklistické preteky na horských bicykloch a detská tour dopadol nad očakávanie, dobré a pozitívne ohlasy od pretekárov nás povzbudili a presvedčili v organizovaní MTB pretekov pokračovať.

Človek by si mohol myslieť, že zorganizovať preteky pre stovky ľudí nie je až taký problém, mohol by si popísať čo všetko je potrebné vybaviť a koľko času zaberú prípravy?

Presne tak. Veľmi veľa ľudí si myslí, že urobiť horské preteky je jednoduchá záležitosť. Málo pretekárov si uvedomí čo všetko musí organizátor zabezpečiť, zariadiť a urobiť, aby si mohli na perfektne pripravenej trati zapretekať, porovnať si sily a hlavne aby to bolo bezpečné. Organizátor musí v prvom rade zohnať peniaze. To je prvoradý a asi na Slovensku aj najväčší problém. Pre také podujatie ako sú MTB preteky sponzora nájdete len veľmi ťažko. Väčšinou je to od kamarátov podnikateľov. Všetci ostatní sa na vás nechápavo dívajú. Maximálne tak nejaké reklamné veci určite aj to poteší a pomôže,  ale ja za ne nezaplatím povinné poplatky akými sú zdravotné zabezpečenie, občerstvenie na pretekoch, registráciu, časomieru, políciu, sprchy, vapky, regulovčíkov, prenájom miestností, nákup značiacich prostriedkov, zakúpenie vecných cien pre víťazov jednotlivých kategórii, cien do tomboly a mnoho iného. Niečo sa vykryje zo štartovného a niečo sponzorské a posledné ročníky prispieva už aj mesto. To je asi tá najkritickejšia časť, pre ktorú dnes veľa pretekov skončí. Chodíte od dverí k dverám a málokde nájdete pochopenie. Keď sa vám už podarí zohnať peniaze nasleduje výber trate. Keďže preteky majú okruh 2 x 25 km je potrebné trať robiť na veľkom území zasahujúcom do viacerých obcí, štátnych, súkromných pozemkov. Od týchto všetkých je potrebujete mať povolenie. Ďalej od ochranárov, životného prostredia… Málo kedy, získate povolenie naraz vo väčšine musí zasadať výbor alebo predstavenstvo, nie vždy súkromník má na vás čas. Ostatné ako zabezpečiť občerstvenie, registráciu, časomieru, moderátora, zdravotnú službu, technické zabezpečenie, miestnosti, sprchy, stravu a občerstvenie po pretekoch, trofeje pre víťazov, regulovčíkov po trati, vyznačenie a úpravu celej trati, to všetko je už len na šikovnosti organizátora, ale minimálne polroka dopredu je potrebné s prípravami začať.

Je niečo čo je každoročným organizačným problémom?

Keď si odmyslíme už spomínané , každý rok máme problém s prihlasovaním pretekárov. Pretekár má možnosť prihlásiť sa a zaplatiť online cez internet za zvýhodnené štartovné a maličkosti v taške pre pretekára. Potom si už len vytlačí prihlášku a v deň pretekov prevezme štartovné číslo a spomínanú tašku. No pretekári napriek takejto výhode sa chodia vo veľkom počte registrovať v deň pretekov a to dosť komplikuje odhadnutie občerstvenia po pretekoch. Tak isto môžem spomenúť počas 6. ročníkov boli momenty kedy kvôli nevraživosti a neprajníkom by som s organizovaním ďalšieho ročníka najradšej skončil. Napríklad sa stalo, že tesne po doznačení trate nám jú preznačili neprajníci alebo hlúpe reči ako sa dá na takýchto pretekoch zarobiť.

Ak by si porovnal prvý ročník s tým posledným? Čo sa podľa teba najviac zmenilo za tie roky?

Každý ročník bol špecifický a išiel som krok za krokom. Začínal som od nuly a verím, že sa zlepšujem každým ročníkom. Ako sa menili podmienky tak sa menili aj preteky. Keď sme mali na nultom ročníku 74 pretekárov a trať 17 km už v piatom cez 200 s medzinárodnou účasťou s dĺžkou trate 50 km . Tak ako rástli nároky tak sme sa aj mi zdokonaľovali a pridávali kategórie. Počúval som názory pretekárov a snažili som sa čo najviac im vyhovieť. Inšpiráciu som čerpal na iných pretekoch a chybám alebo veciam čo sa mi nepáčilo tam som na sa snažil vyhýbať a nerobiť ich.

Organizácia pretekov je určite beh na dlhé trate s množstvom prekážok, kto všetko ti pomáha?

Ako som už spomínal. Sme malá susedská partia.  Vybavenie papierových vecí si robím sám. Sponzorské záležitosti robí každý kto môže a kto má kde známeho. Pomáhajú aj nadšenci a priaznivci z Lučenca čo chcú aby Novohradský pedál bol v meste tradíciou. Ruku k dielu prídáva aj viceprimátor mesta. Trať chodím pripravovať a čistiť mnuálne čakanom, hrabličkami, nožnice  s otcom a samotné značenie robím sám. Pár krát už mi prácu značenia uľahčili priatelia Rado a Dušan, keď mi pomohli na štvorkolke, ale inač si jú odkráčam celú po vlastných.

Vnímaš  požiadavky a reakcie ľudí, ktoré vyjadrujú napríklad na internete?

Brať do úvahy bikerov je to najdôležitejšie pri organizácii takýchto akcii. Možno aj preto stále napredujeme. No vyhovieť každému podľa jeho predstáv sa jednoducho nedá. Ale pokiaľ sú pripomienky oprávnené snažím sa ich akceptovať a pokiaľ sa dá aj vyhovieť.

Za pár rokov máš určite kopec zážitkov spojených s organizáciou, popíš ten najpríjemnejší, alebo taký, pri ktorom si si povedal že to čo robíš, robíš dobre.

Každý ročník má niečo do seba.  Ale najväčšou odmenou premňa je, keď mi poďakujú takí špičkoví pretekári ako Andrej Kubiš, Péter Kovács, Robo Gombala, Marek Vandlík či Lech Kawecki ale aj iní za pekné preteky. Potom negatívne názory jednotlivcov už až tak nevnímam.

Si aktívni cyklista, chodíš čerpať inšpiráciu aj na iné maratóny? Máš nejaký obľúbený?

Áno jazdím za Cyklistiku Lučenec a ako som už spomínal. Z každého maratónu sa dajú zobrať inšpirácie. Najviac sa mi páčil Súľov či organizačne alebo prostredím. Každý kto skúsil nejaký maratón v zahraničí (Rakúsko, Česko) vie zhodnotiť, že na Slovensku je čo doťahovať.

Chcel by ste niečo odkázať pretekárom?

Viac tolerancie a ohľaduplnosti k prírode, súperom a organizátorom.  Nehľadať len nedostatky, ale treba si uvedomiť, že pre niekoho je to síce iba jeden deň, no pre organizátora je to veľmi veľa práce, ktorá ani vyhlasením víťazov nekončí, veľa času a energie. Treba sa zamylieť či je vhodné porovnávať kvalitu pretekov s chuťou guľášu alebo vyčerpanou teplou vodou v sprche. Lebo ja nechodím na preteky kôli občerstveniu ale aby som stretol priateľov,  zajazdil si a mal pekné zážitky.

Vlastimil Duzbaba, organizátor Novohradského pedálu v Lučenci.

Vďaka Vlasťo za rozhovor a držíme palce pri organizácii Novohradského pedálu 🙂