Jazda v skupine – veľká zábava ale aj zodpovednosť

Peter Sagan priniesol cyklistický boom nie len v tom, že mnoho ľudí začína spoznávať na vlastnej koži tento krásny šport, ale konkrétne cestných bicyklov pribudlo ako húb po daždi. Ako inak aj ja som podľahol tomuto fenoménu pred štyrmi rokmi. Prvý rok som jazdieval výlučne sám, druhý rok už aj v pári, tretí rok som sa vyšplhal až na 5-člennú skupinu, no a v tejto sezóne už organizujeme spoločné výjazdy, kde sa bežne stretávame v dvojcifernom počte.

Podobným vývojom si prejde väčšina “cestárov”. Predsa len, keď človek začína, nepozná iných jazdcov a všetko to príde až tak postupne a úplne prirodzene. Jazda v skupine totiž prináša veľa lákavých benefitov. Uvádzam tie najdôležitejšie:

  • nadobúda sociálny rozmer – máte možnost sa porozprávať so spolujazdcami najmä pokiaľ jazdíte “dvojičky” (vysvetlíme si neskôr)
  • najmä v menších (ale môže byť aj vo väčších) skupinách je jazda motivačnejšia k podaniu dobrého výkonu (napr. v kopci sa prirodzene vybičujeme k lepšiemu výkonu, keď sme nútení za niekym ísť, ako len keď sa trápime sami so sebou, ale aj po rovine sa snažíme držať vysoké tempo na špici, aby sme sa nezahanbili pred kolegami)
  • vďaka predchádzajúcim bodom zaručuje to, že čas beží subjektívne rýchlejšie a kilometre objektívne rýchlejšie naskakujú a vďaka súťaživosti slúžia aj ako výborná forma tréningu a zlepšuje výkonnosť

Treba si ale uvedomiť, že okrem skvelej zábavy je tu aj veľká zodpovednosť. Nie je ničím zvláštne, že niektoré skupiny sú uzavreté a jazdia len jazdci, ktorí sa navzájom poznajú, pretože jazda v skupine vyžaduje aj veľkú dôveru v schopnosti ostatných spolujazdcov. Tu už nejazdí nikto sám na seba, ale naopak, každý zodpovedá za každého, lebo akonáhle niekto spôsobí pád v čele skupiny, zákonite na to doplatia aj všetci ostatní za ním.

Preto by som vám chcel poskytnúť ešte niekoľko tipov a dobrých rád, ako si v balíku zaistiť dôveru a tým pádom aj kamarátov a spolujazdcov, ktorí budú s vami radi chodiť na výjazdy. Následujúce tipy si rozdelíme do dvoch častí. V prvej si napíšeme niečo o “zákonoch” jazdy v skupine a v tej druhej si popíšeme základnú signalizáciu pri jazde v skupine.

“Zákonník” jazdy v skupine

  • aj v prípade jednej línie, aj “dvojičiek” (dvojičky znamená že jazdíme v dvoch líniach zoradených po dvojiciach za sebou), jazdci jazdia za sebou. V prípade dvojičiek je potrebné držať líniu jazdca pred sebou aj v zákrutách, nekrižovať smer jazdy do vedľajšej línie.
  • Nerobíme tzv. “vlny” – ak je potrebné obísť prekážku smer meníme len mierne a plynule.
  • V línii striedame tak, že jazdec zo špice vystúpi smerom do stredu cesty (doľava) a spomalením sa zapojí na záver skupiny. Ak jazdíme dvojičky, jazdci zo špice striedajú tak, že každý odstupuje na svoju voľnú stranu a nechajú ostatných jazdcov prejsť stredom (ako cez zlatú bránu :o)). V prípade krátkych špíc (cca. 10 sek.) sa jazdí v háku ale opticky vznikajú ako keby dva zástupy (podobne ako pri dvojičkách). Jeden čo “ťahá” dopredu (ten vpravo) a druhý čo “odstupuje” dozadu (ten vľavo). Jazdci prakticky rotujú dookola. Veľmi vhodné to je pri vysokom tempe a početnej skupine, kde sa ušetrí veľa energie, a zároveň sa jazdí rýchlo. Spôsob zoradenia, striedania a tempo je vhodné si dohodnúť so svojou aktuálnou skupinou už dopredu.
  • Keď dochádza k striedaniu na špici, tí ktorí idú na špicu nenastupujú a nezvyšujú tempo (odstupujúci majú za úlohu spomaliť a dostať dozadu a myslím si, že mnohokrát sú aj radi, že môžu si z tej špice aspoň chvíľu vydýchnuť, kým sa dostanú dozadu 🙂 . Rovnaké pravidlo platí pri prejazde križovatkami! Jazdci vpredu kontrolujú tempo, neutekajú tým vzadu (pokiaľ nepretekáme). Ide o to, že jazdci zozadu musia tiež na križovatke dávať pozor na premávku a na jazdcov pred sebou. Tí vpredu majú jasný výhľad na celú situáciu a žiadnych jazdcov pred sebou nemusia riešiť. Nakoniec predsa početná skupina je silnejšia a keď sa nenastupuje, dá sa ušetrená energia jazdcov vzadu využiť vhodnejšie potom na rovnej ceste bez záludností.
  • prekážky na ceste signalizujeme čo možno s najväčším predstihom (ako na to si popíšeme v druhej časti) a signál kopíruje každý jazdec ďalšiemu za seba (= zdieľaná zodpovednosť). Ide o to, aby aj jazdec na konci skupiny mal šancu zareagovať a vyhol sa zbytočnému riziku. Signalizácia je najmä vizuálna ale určite nie je zlé upozorniť aj akusticky.
  • jazdíme výhradne za zadným kolesom jazdca pred nami, neprekrývame ho! Hrozí riziko že v prípade nutnej “vlny” nás kolega zhodí, prípadne my jeho, alebo spadneme obaja (a ostatní za nami)
  • V prípade, že ideme zo sedla, upozorníme na to jazdca za nami,  či už zakričíme (“Zo sedla!”) alebo vizuálnym signálom (ako na to si popíšeme nižšie…), prípadne je vhodné sa postupne plynulo zdvihnúť (netrhnúť bicyklom prudkým postavením sa, lebo bicykel sa na chvíľu “zasekne” a hrozí riziko nárazu jazdca zozadu)
  • V prípade, že máme plný nos a potrebujeme uvolniť jeho obsah, prípadne si odpľuť, vybočíme z línie a jazdcom za nami dáme signál totožný, ako keď obchádzame vertikálnu prekážku (bude popísané v druhej pasáži). Tým zaistíme, že nikto za nami nebude a “neschytá to” :o)
  • je vhodné aby jazdec na čele nejazdil na úplnom okraji cesty a nechal priestor pre jazdcov za ním, aby mali možnosť kam uhnúť v prípade potreby aj doprava.

Signalizácia pri skupinovej jazde

Signalizujeme už aj pri jazde v pári. Jazdec za nami nemá veľa možností vidieť pred seba na väčšiu vzdialenosť ako 1m. Preto musíte byť preňho niečo ako slepecký pes :o). Na druhú stranu je to vcelku bezpečné, keď sme len dvaja, lebo jazdec za nami nie je limitovaný svojim pohybom do strán a nikto ho nezhodí zozadu. Ak ideme hneď jazdiť v skupine, je vhodné sa zaradiť na koniec balíka a trošku sledovať jazdu, ako to funguje skôr, ako sa postupne začneme predierať skupinou až na čelo. Všetky signály vo všetkých podobách s ktorými som sa stretol, aj prípadne s nejakými dobrými tipmi podľa mňa, uvádzam tu:

  • horizontálna prekážka (výtlk, štrk na ceste a pod.) – ak sa jedná o jamu po správnosti by sme mali natiahnúť ruku a ukázať na ňu ukazovákom, ak sa jedná o štrk, tak celou dlaňou a zakričať “Jama!/Štrk!” (hlavne ak sa jedná o veľký kráter :o)) V praxi sa ale tieto signály prakticky nerozlišujú a oboma spôsobmi proste dáme najavo že na ceste niečo je. Bežne  sa skôr stretnete s tým, že jazdci ak jazdia za páky alebo za dropy len zdvihnú prsty na jednej ruke do roviny. Ten signál znamená presne to isté. Ak sa dvíhajú ale prsty na obidvoch rukách znamená to zväčša prejazd cez nerovnosti (prípadne žel. priecestie), alebo prejazd líniou pomedzi jamy = treba zvýšiť pozornosť a opatrnosť. Stretol som sa ešte v jednom prípade aj s tým, že jeden jazdec pri vysokom tempe len mávol lakťom (tak ako pri striedaní), ale u nikoho ďalšieho som to nezaregistroval ešte. Preto je dobré poznať, s kým jazdíte a ako kto čo signalizuje 🙂
  • vertikálna prekážka (zaparkované auto, chodci, obiehaní cyklisti a pod.) – opäť ukazujeme rukou na strane prekážky, tentokrát ale jazdcom za nami ukazujeme “smer obchádzania”. Po správnosti by sme, napr. ak obchádzame zaparkované auto na pravej strane pričom zasahuje do cesty, mali ukazovákom na pravej ruke za chrbtbom smerovať doľava. V praxi som to videl ale len výnimočne (najviac asi u seba :-)) Bežne sa používa len signál že ruka sa natiahne dozadu a len prstami sa zamáva do strany obchádzania. Čiže podľa predchádzajúceho príkladu by sme sme sa pravou rukou natiahli za chrbát a zamávali prstami len smerom doľava. V prípade rýchleho tempa mimo komfortnú zónu sa už mávanie prstami ani nepoužíva. Len rukou sa švihne dozadu a to musí byť každému jasné. A aby som nezabudol, ak sa jedná o auto tak kričíme ako ináč…. “Auto!” 
  • Zastavenie/spomalenie – ak je skupina malá stačí naznačiť dlaňou pohybom hore a dole, prípadne sa ukáže dlaň jazdcovi dozadu pri spustenej ruke a “tlačením” dlane dozadu naznačíme spomalenie/zastavenie. Ak je skupina veľká a sme na špici odporúčam mávať rukou hore doľava a doprava. Hlavne ide o signalizáciu, že niečo sa vpredu deje.
  • Jazda zo sedla – ako bolo vyššie uvedené je možné to spraviť spôsobom, že postupne pomaly sa zdvihneme zo sedla. Ideálne ale je použiť k tomu aj signál. Je to podobne ako prejazd priecestím, alebo hrboľatou cestou. Používame prsty na oboch rukách súčasne a “zamávame” nimi 2-3x. Stretol som sa ešte aj s tým, že doplnkovo jazdec predo mnou zamával ešte navyše aj lakťami, ale signál predtým bol jasný. Zdanlivo maličkosť, ale v prípade, že viem, že jazdec predo mnou toto signalizuje, môžem vcelku bezpečne za ním ísť na menšiu medzeru ako za jazdcom, ktorý “trhá” bicyklom (podobne aj keď ním pláva a nejazdí v línii).
  • Striedanie na špici – už dvakrát som tu spomenul signalizáciu lakťom. Paradoxne korektne by sa zamávanie lakťom malo použiť jedine pri striedaní zo špice. V momente keď striedame zo špice tak zamávaním lakťom naznačujeme jazdcovi za nami, z ktorej strany nás ma obísť na špicu. Tzn. ak odstupujem doľava, mávam pravým lakťom a naopak. Toto nie je bežne používaný signál v hobby balíkoch, cyklisti ho skoro nepoznajú. Niet sa čo čudovať, pretože s bezpečnosťou prakticky ani nesúvisí, no keď už nič iné, aspoň pôsobí profesionálne 🙂 A každý, kto ho pozná, vie, že už si chcete ísť dať trošku oddychu dozadu.
  • Zmena smeru jazdy – signál, ktoré bežne učíme aj deti. Upaženie ruky do smeru jazdy, kam chcem za križovatkou pokračovať. V prípade , že je skupina veľká, tak som odkukal od jedného spolujazdca, že signalizuje príslušnou rukou zdvihnutou hore a máva do strany, km sa bude odbočovať, čiže ak dorpava tak pravou rukou, ak doľava, tak ľavou. Je to dobré, lebo aj keď som bol vtedy na chvoste, mal som jasný prehľad o tom, kam ide čelo skupiny.

 

Na záver len doplním, že rôzne skupiny môžu mať dohodnuté rôzne pravidlá a rôzni jazdci používajú rôznu signalizáciu a štýl jazdy. Snažte sa ale, aby ste boli dobre čitateľní a jazdili bezpečne. Nikoho nezaujíma, či máte dynamity v nohách, ak ich ohrozujete. V skupinovej jazde viac zapôsobíte na spolujazdcov svojím kultivovaným prejavom a dobrou náladou. A keď splníte toto a pridáte k tomu výkon, úspech máte zaručený.

Ak vám ešte niečo napadlo, čo som nespomenul, alebo by ste chceli čo to poopraviť, prípadne vylepšiť, kľudne napíšte do komentára, slúžiť to bude všetkým… 

Richie
About Richie 14 Článkov
Richard Uhrina – vyštudoval Fakultu Riadenia a Informatiky na Žilinskej Univerzite a má trénerskú licenciu III. kvalifikačného stupňa pre šport basketbal. Trénovaniu mládeže v basketbale sa venuje od svojich 18 rokov až do súčasnosti. So svojimi družstvami sa pravidelne umiestnutie na popredných mistach v rámci Slovenskej Republiky. Vo svojom voľnom čase sa rád venuje cestnej cyklistike na hobby úrovni, či už individuálnymii, alebo aj skupinovými výjazdami.

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár