Ideme na prvý MTB maratón

Ideme na prvý MTB maratón

2. mája 2017 909 Od TomikZA

Určite každý z nás (cyklistov) má snahu byť lepší ako ostatní. Na každom výjazde s kamarátmi či na hory alebo po ceste sa občas vyhecujete a skúšate si svoje sily porovnávať. Niekto je lepší v krátkych ale strmých kopcoch, niekto v dlhých a tiahlych stúpaniach, iný zas v zjazde. Jednoducho každý z nás disponuje inou silou, technikou a zdatnosťou na dvoch kolesách.

Kde je najlepšie sa porovnávať?

Porovnávať svoje sily si môžeme na vytýčených segmentoch v aplikácii Strava, o ktorej nedávno písal článok M!RO. (STRAVA – aplikácia nielen pre cyklistov!)

Na Strave si môžeme zlepšovať svoje obľúbené segmenty či dole alebo hore kopcom a naháňať sa s ostatnými o najlepšie miesta.

Nájsť si pre seba najlepšie segmenty, ktoré mi budú vyhovovať. Vyjsť si na výjazd úplne na pohodu a na segmente zabrať a makať aby som tam bol čo najlepší. Áno, je to skvelý druh motivácie a seba-prekonávania sa.

Ale čo keď sa chceme porovnávať s kamarátmi a ostatnými cyklistami nie len v kopci alebo v zjazde? Najlepší spôsob zmerať si sily je vyraziť na maratón a vyskúšať sa na trati.

Vyraziť na maratón!

Za posledné roky sa maratóny na Slovensku veľmi rozšírili. Ja osobne som začínal pretekať pred tromi rokmi a vtedy bývali každý, prípadne každý druhý víkend dobré preteky, ktorých som sa chcel zúčastniť. Veterán M!RO si pamätá, keď pred cca 15 rokmi sa konalo na Slovensku len 5 MTB maratónov za rok! Momentálne je výber z pomedzi kvalitných pretekov naozaj náročný. Stačí si pozrieť kalendár pretekov a hneď vidíme, že v niektoré termíny sa križujú dva, tri či niekedy aj štyri skvelé preteky a nevieme kam ísť. Potom to už záleží na tom či si chceme porovnať časy z minulého roka, ale vyskúšame niečo nové.

Ale vráťme sa k samotnej pointe článku. Chcel som Vám rozpísať ako sa pripraviť na pretek, ako sa správať na preteku, čo musím dodržiavať počas preteku a ich rozdelenie.

Rozdelenie pretekov:

MTB maratón alebo XCM (ang. cross country marathon) je pretek jednotlivcov, prípadne tímov, na vzdialenosť 20,40,60,80 km, no niektoré preteky merajú až 200 km (Salzkammergut Trophy). Majstrovstvá Európy sa jazdia na trati dlhej zväčša 120 km (tento rok sa konajú na slovenskom preteku Horal vo Svite). Maratón je v podstate dlhšia verzia najznámejšieho a najpopulárnejšieho XCO (Cross Country Olympic).

XCO sú preteky v teréne s hromadným štartom. Vzdialenosť, ktorú pretekári prekonávajú je určená počtom 3 až 8 km okruhov. XCO v elitnej mužskej kategórii sú dlhé 35 až 45 kilometrov. V súčasnosti sa XCO vyznačuje veľmi náročným terénom – strmými zjazdmi, prudkými stúpaniami a nebezpečnými pasážami. Medzi najznámejších pretekárov XCO určite patrí Nino Schurter, Jaroslav Kulhavý a Julien Absolon.

Cyclo-Cross (alebo aj Cyklokross, CX, cyclo-X) je forma cyklistických pretekov zložená z mnohých kôl po 2,5-3,5 km alebo 1,5-2,5 km. Trať sa väčšinou skladá z lesných chodníkov, lúk dokonca aj dlažby. Špecifikom Cyklokrosu je obtiažnosť trate, na ktorej sa nachádzajú krkolomné zjazdy, bremená, prudké kopce. Pre túto formu preteku sa orientujú jazdci s vysokou úrovňou vytrvalosti v oblasti anaeróbneho prahu. Sezóna cyklokrosu sa zväčša začína v októbri a končí vo februári.

Ako sa na preteky pripraviť?

Keďže je u nás najpopulárnejším pretekom XCM resp. MTB maratón, budem sa venovať najmä tomuto typ preteku.

Takže ako sa na pretek pripraviť? Určite by sme si nemali deň pred pretekmi naordinovať 80 kilometrový výjazd, kde si riadne naložíme. Práve naopak, na preteky by sme mali ísť „hladný po bicyklovaní“. Teda dva dni pred ním si trochu pojazdiť avšak s mierou a deň pred maratónom si vybehnúť na hodinku – hodinku a pol a aj to len tak „potočiť“ nohami. Aby sme boli skrátka oddýchnutý.

Preteky si z vlastnej skúsenosti vyberám už trochu skôr a taktiež sa registrujem s predstihom. Organizátor si totižto určuje cenu preteku a keď sa pretekár prihlási skôr, tak je to lacnejšie ako keď sa registruje na mieste. Rozdiel býva niekedy aj 10-15€. Je to dané aj tým, že pre organizátora sú to zbytočné komplikácie na poslednú chvíľu. Čiže keď vieme že chceme ísť, radšej sa prihlásime vopred.

V štartovnom balíčku si nájdeme štartovné číslo, niekedy aj čip (v prípade ak dostaneme čip, tak ten uchytíme na pravej strane vidlice, teda nie nad kotúč. Ak by sa nám na trati čip neuvoľnil a nezosunul sa do kotúča, preto na druhú stranu vidlice.), energetické tyčinky alebo gély od sponzorov ale nemusí to byť pravidlom a určite aj prospekty o preteku a sponzorských aktivitách, či produktoch.

Posledné chvíle pred pretekom sa určite treba trochu rozjazdiť, aby sme sa nepostavili na štart tuhý a nerozhýbaný. To by nám veľmi strpčilo trať ak ideme krátku 20-40 km, pri dlhej trati sa rozjazďovať až tak nemusíme, veď máme pred sebou 60,80 a viac kilometrov.

Rád by som upozornil na to, aby si človek uvedomil svoje schopnosti a nezaraďoval sa dopredu k tým, ktorí sa snažia o prvé priečky. Teda človek, ktorý má najazdené za rok 1000 kilometrov sa určite nepchá medzi tých, ktorí majú napríklad 10 000. Okrem toho, že zaberie miesto zdatnejším pretekárom, zbytočne „zavadzia“ silnejším jazdcom v predbiehaní.

Takže vždy pred štartom si uvedomím na čo mám, predtým ako sa zaradím.

Počas preteku

Tu musíme byť obzvlášť opatrní! Na štarte sa môže nachádzať od 50 až po 500 a viac pretekárov, takže pri štarte býva naozaj tlačenica (masovky v zahraničí ako napr Salzka alebo Sella aj okolo 4000 „kúskov“). Pri nepozornosti alebo veľkej horlivosti sa rýchlo môže stať nejaké nešťastie. Po odštartovaní sa prvé metre zbytočne nepchám a nederiem dopredu, ale dávam pozor na ostatných. Keď vidím možnosť predbehnúť sa, tak vždy skontrolujem stranu kam odbočujem či tam to miesto skutočne mám, pretože ak si skrížim cestu s iným, hneď môže nastať kolízia. A to na štarte nebýva moc príjemné.

Po úvodných kilometroch sa pelotón už trošku potrhá, ale pozorný musím byť počas celého preteku! Pri predbiehaní pretekára je vždy dobré ak mu oznámim, z ktorej strany ho predbieham teda zakričím: „Ľavá!!!“ alebo „Pravá!!!“ vždy dostatočne nahlas aby ma počul a dokázal sa mi uhnúť. Tobôž pri zjazde, ak sa mi pretekár predo mnou nemá kam uhnúť, tak chvíľu počkám aby nedošlo ku zrážke a ak je miesto, tak OK predbehnem ho. Ale vždy s rozumom, nikdy neobmedzujem a ani neohrozujem iných!

Počas preteku sme vždy Fair-Play k ostatným. Môže sa stať situácia, že niekto spadne alebo vidíme niekoho na zemi. Nejdem preč, ale vždy sa spýtam, či je pretekár v poriadku a či nepotrebuje pomôcť! Taktiež ak má niekto technické problémy, tak je dobré spýtať sa či niečo nepotrebuje. Nikdy nevieme, kedy sa niečo také môže stáť aj nám. Preto si treba pomáhať.

Na záver by som rád podotkol, že maratóny nie sú určené len pre zdatných jazdcov. Z vlastnej skúsenosti viem, že na pretekoch sa 4 z 5 ľudí ide hlavne pobaviť, zajazdiť si na zabezpečenej trati, s kamarátmi si dať po preteku pivko, kofolu a pokecať. Ten kto sa chce pretekať, nech sa preteká a kto si to chce užiť, nech si pretek užije. Je to hlavne o zábave.

Športu zdar!