Ghost Lector LC6 prevodník – ovál

Pri konci môjho posledného článku o kolesách som spomenul, že v ďalšom sa budem venovať prešmyku a mojím problémom s ním spojenými.

Pár týždňov od kúpi Ghosta ma čakali moje prvé preteky vo Svite, kde sa konali Majstrovstvá Slovenska. Každý deň na biku, každý deň tréningy a každý deň bezproblémová jazda. Nastal deň preteku, postavil som sa na štart a bum, všetci vystrelili z miesta za najlepším časom a pozíciou. Tak isto aj ja. Predieram sa húfmi pretekárov po asfaltke a  ťahám sa do prvej štvrtiny pelotónu. Prichádzajú prvé lúky a prvé stúpania, v ten deň sa mi neskutočne dobre šliapalo, bol som z toho nadšený ako mi to ide. Pri prudšom kopci podraďujem na menšiu pílu vpredu a…nič! Ten poondený prešmyk pracoval na 120% celý čas ako som trénoval, ale určite vycítil, že dnes je pretek – „Tomáš ma ide potrápiť, ale mne sa nechce“. Toto si určite ten zmek povedal, lebo inak nechápem, čo sa mohlo stať.

Ihneď som vysadol a manuálne som si prehodil. Medzitým ma predbehlo asi stovka ľudí, tak nasadám a obieham ich všetkých nanovo. Mechanika opäť klape tak ako má. Prichádza ďalší kopec, potrebujem preradiť na malú pílu a bum! Zase! Celý pretek som dokončil na malom 26 zubovom prevodníku, proste pre mňa totálne fiasko. Keď som zašiel na druhý deň za mechanikom, tak nezistil žiadnu závadu na prešmyku –  pre mňa to je doteraz záhada. Toto isté aj Slovenský Raj – Hrabušice, tréningy a výjazdy, všetko v poriadku, ale prišiel pretek a opäť patálie. Keby sa to stalo na jednom, ale na dvoch pretekoch? Tu sa som definitívne rozhodol pre jednoprevodník!

Kamarát Rišo jazdil v tom čase oválny prevodník Absolute Black na rade Shimano XT, veľmi ma to zaujalo a keď som si to skúšal na jeho biku do kopca, tak to bolo ešte lákavejšie. Hneď som vedel čo si po zime kúpim a namontujem. Dlhé dni som strávil na nete a pozeral recenzie na oválny prevodník a skúsenosti s ním. Dočítal som sa rôzne plusy a takmer žiadne mínusy, až na to, že sa viac namáha retiazka a prehadzovačka ako na normálnom prevodníku.

Takže v januári som si objednával z netu Absolute Black 32 zubový prebodník s hmotnosťou 41 gramov. Prešmyk, radenie a dve píly som hneď vymontoval, ale bowden nechávam v ráme. Dôvod bol pre mňa taký, že jednopílu len testujem a v prípade, že sa mi zapáči a budem s tým spokojný, tak ho vytiahnem a rám „zaštupľujem“ zátkami. Takže gramy z prešmyku a radenia sú ušetrené, stačí nahodiť miniprevodník a voziť sa.

Môj prvý výjazd s oválom bol z turanskej doliny smer Sačné (určite každý Žilinčan pozná), tento asfaltový výšľap do takmer srdca Lučanskej Malej Fatry nám s Peťom spestroval ľad a sneh takmer po celej ceste až hore. Vždy sa snažím ísť „bomby“, aby som si zlepšil čas na Strave, ale tento krát nie. Dôvodom nebol sneh ani ľad, ale nohy 😀 Z toho šišatého prevodníka ma tak neskutočne boleli a štípali zadné stehná, že tento výjazd som musel 2x vystúpiť z biku a poprechádzať sa…

Na tomto prevodníku totižto nieje takmer žiadny mŕtvy bod. Aby som to lepšie vysvetlil, tak pri šliapaní na normálnom prevodníku sú určité body, teda uhly, ktoré keď točíme nohami sa do pedálov neposiela takmer žiadna sila. Keď máme nohu v pedáli a šliapeme z hornej pozície dole, tak vtedy dupeme no pri prichádzaní do hornej pozície, noha nevykonáva takmer žiadnu činnosť, len sa vráti do hornej pozície a opäť to isté. Takže podľa mňa asi 25% otáčania nie je vôbec využitých.

Pri oválnom prevodníku sa tento problém vyriešil tým, že prevodník je oválny 😀 Po lopate 😀

Pri šliapaní na ovály sa vylúčili všetky mŕtve body a zaberáme nohami „aj keď nechceme“. Teda využívame celý potenciál otáčania a všetku silu dávame do pedálov. Oválny prevodník má ešte jedno výrazné pozitívum. Z hľadiska dlhodobej jazdy by sa mali šetriť kolená, pretože je šliapanie výrazne menej namáhané v určitých pozíciách. Ohlasy zo sveta od ľudí s týmito problémami sú veľmi pozitívne.

Prvé dni neboli utrpením ale trochu bolestivé, no ani som si neuvedomil a jazda bola zrazu veľmi príjemná. Zvláštny pocit pri šliapaní sa vytratil a bral som to ako úplne prirodzené a ešte aj časy na Strave sa mi takmer všade zlepšili 😀

Najviac som sa však bál tej veci, že mi nebude malý 32 zubový prevodník stačiť po asfaltových presunoch. To sa však hneď vylúčilo. Mám rád ťažké prevody a rýchlosť po ceste, no človek to na horáku využíva málo. Na biku dokážem ísť rýchlosťou 37,5 km/h s kadenciou 90 a 39,8 km/h s kadenciou 95. Takže je to úplne dostačujúce. Jedná sa o horský a nie cestný bike, takže asfaltky sú pre nás MTB-čkarov len na presuny a nie plnohodnotné výjazdy. A ukrútiť 40 km/h dlhšiu dobu je na horáku celkom obtiažne, takže ak niekto premýšľa nad jednopílou, nemá sa skutočne čoho báť. Ja osobne som veľmi silový jazdec, ale pre mňa to je dostačujúce. Ak by som bol ešte ľahší, tak si vyberiem 34 zubový ovál, no pri našich kopcoch a mojej váhe 32-ka stačí 😀

Spomenie taktiež kazetu, doteraz som vozil XT 11-42 no pri kopcoch, ktoré jazdíme som si vybral Shimano XT 11-46 vyzerá to na biku naozaj super. Časom ju určite vymením za opäť 42 zubovú, túto väčšiu som si vybral hlavne kvôli tomu aby som si v kopcoch dopomohol vyprošťovákom a zvykol si na jednopílu.

Ihneď pri vymontovaní radenie z riadítok som vymenil aj riadítka. Z českého bazára som si za dobrý peniaz zohnal takmer nepoužívané riadítka Ritchey SuperLogic 710 mm (145 gramov) a predstavec Ritchey WCS so zahnutím 17° do negatívu (110 gramov). Aby som už robotu nemusel robiť na 2x, tak moje penové gripy Ritchey idú dole a nahadzujem nové, mäkučké ESI Chunky v zelenej farbe.

Toto boli posledné úpravy mojej zelenej rakety. Pri kúpe bike vážil presne 11,6 kg v momentálnom stave ako je + košíky, malá pumpa a Sigma Rox 6.0 je hmotnosť 10,3 kg. Posledný krok v tuningu Ghosta budú bezduše a tým sa „možno“ skončí upgradovanie 😀

Pochybujem 😀