Everesting, nemožné? Ani zďaleka!
5. októbra 2017Človek, ako taký má neustálu túžbu sa zlepšovať, prekonávať sa a prekonávať iných. Iné to samozrejme nieje ani v športe, konkrétne cyklistike. Dnes sa nebudeme baviť o maratónskych výkonoch a o žiadostivosti postaviť sa na stupeň víťazov. Ale o prekonávaní výškových metrov najvyššieho vrcholu na Zemi! Mt. Everest, ktorého končiar siaha až do výšky 8 848 m n.m.!
Vedeli by ste si vôbec predstaviť vystúpiť na najvyšší vrchol sveta? A čo takto na bicykli na Vašom najobľúbenejšom kopci?
Áno, čítate správne. Everesting je zdolávanie jedného kopca toľko krát, až kým pokoríte výšku Mt.Everestu.
Poviete si, že: „OK, dám si tamten kopec pár krát a je to.“ Ale to nieje také jednoduché, pretože Everesting má svoje pravidlá.
- Na prekonanie 8 848 výškových metrov máte stanovený čas 24 hodín. A tu už prichádza prvý zádrhel 🙂 Žilinčania určite poznajú Polom. Medzi bikermi to je veľmi obľúbený cieľ na tréningy, pretože jedna z ciest je rozbitá asfaltka vedúca až na vrchol a druhá po šotoline pri neustálom tiahlom stúpaní. Najlepšie na ňom je to, že cestou nadol si môžete vybrať z viacerých ciest a trailov, taktiež sa tu organizuje časovka Šprint Polom. Pre Everesting je však podstatnejšie to, že cesta na vrchol v pohodovom tempe trvá od rampy cca hodinu. Zdoláte asi 450 výškových metrov a máte celkom nakúpené. Keď si vydelíme 8 848 : 450, tak nám vychádza, že Polom musíte zdolať 20x po sebe za 24 hodín, trúfate si?
- Môžete použiť len 1 kopec, ktorý budete stále jazdiť dokola. Nesmiete alebo teda, nemali by ste opúšťať najnižší bod pod kopcom, po ktorý jazdíte. Jednoducho si vyberiete kopec a ide sa. Hore-dole, hore-dole, hore-dole…..
- Nemôžete prijať fyzickú pomoc pri prekonávaní prevýšenia. To znamená, že Vás nik nesmie žiadnym spôsobom vytiahnuť na vrchol. V tento deň ste len Vy a bike! Samozrejme, že podpora od kamarátov a spoločnosť na kopci privíta každý, kto sa o to pokúsi.
Čo na to poviete teraz? Nieje to len také jednoduché však? Keby áno, tak to robí každý. Strava nám však ponúka nahliadnuť na borcov, ktorí Everesting zdolali a môžeme vidieť rebríček 500 najlepších.
Minulý rok sa do „siene slávy“ chcel zapísať aj kamarát Peťo na už spomínanom Polome. V skorých ranných hodinách zaparkoval pred rampou a začal ešte za šera. Poobede som mu šiel trochu pomôcť a povzbudiť ho, otočil som s ním 3 koliečka a mal som veru dosť. Peťovi sa žiaľ Everesting nepodarilo zdolať ale zážitok má veru veľký.
Všetky pocity, nám však Peťo objasní sám 🙂
„Takmer 9 tisícový Everest pozná každý, ale čo je Everesting som nemal poňatia. Kamarát mi dal raz do pozornosti článok, v ktorom biker opisoval svoj pokus zdolať 8 848 výškových za 24 hodín.
Natoľko ma to zaujalo, že som mal hneď chuť to vyskúšať, nakoľko kopce jazdím rád. Nikdy som ale nemal v jednom výjazde toľko nastúpaných metrov. Táto výzva na seba nenechala dlho čakať…
30.07.2017 bol nakoniec TEN deň!
Deň ako stvorený na bike: najvyššia teplota 31°C a minimálna 14°C. Rozhodol som sa to jazdiť na horskom biku na legendárnom Žilinskom kopci Polom. Auto nabalené jedlom som zaparkoval hneď pred rampu.
Ako hlavné jedlo som si zvolil rezeň, čo nebola najšťastnejšia voľba, cereálne tyčinky a hektolitre vody bolo to, čo ma malo držať pri živote.
Jazdil som od spodnej rampy do miesta, kde končí ŠprintPolom. Jeden okruh (cesta hore a dole) mal cca 10 km a mne to trvalo vždy približne 50 minút. Pri prvom výstupe na vrchol som si nemohol nechať ujsť nádherný výhľad z vyhliadky na Žilinu. A dobre som urobil, bola to nádhera! Môj najkrajší pohľad na hmlou zahalenú Žilinu.
Bolo asi šesť hodín ráno a predo mnou ešte ďaleká cesta. Spomínam na tretí a štvrtý výšľap, kedy prišla kríza a pýtal som sa sám seba, či som normálny. Ako na debila na mňa pozerali lesníci a hubári, ktorí krútili hlavami, keď ma po niekoľkí krát opäť videli.
Ich pohľady ma celkom motivovali, keď ma videli ako sa znova otáčam a idem opäť hore. Našiel sa aj taký, ktorý sa pýtal: „To ideš druhý krát hore?“ a ja som mu hrdo odvetil: „Nie, idem už štvrtý!“.
Lenže ten elán zo mňa postupne vyprchal, sily opadávali a nohy začínali byť čoraz ťažšie a ťažšie.
V týchto chvíľach sa začínal boj v mojej hlave.
Dole som si vždy povedal: „Končím? Idem ešte raz?“.
Ťažko sa Vám jazdí a najmä, keď je človek sám. Slnko gradovalo a také teplo na biku vážne nemusím. Jedenásty a dvanásty krát sa ku mne pridal kamarát Tomáš a v jeho spoločnosti som si ani takmer neuvedomoval, že opäť stúpame hore. Potom však musel ísť domov a ja som si položil otázku, či má zmysel pokračovať.
Aby som splnil Everesting musel by som to otočiť 20x! Bolo mi jasné, že by som ťahal ešte dlho do noci a na to som už pripravený nebol.
Vzdal som to po 12-tich výstupoch. Na najazdených 114,1 km a som nastúpal 5 400 výškových metrov, celkový čas jazdy bol 10 a pol hodiny.
Sklamaný som nebol, veď predsa nieje na svete veľa ľudí, čo to dokázali. Mám novú skúsenosť, vyskúšal som si to a dal predsavzatie, že minimálne ešte raz to vyskúšam!
V ten deň som sklonil pred Everestingom klobúk ja. Ale kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie a verím, že sa o to minimálne ešte raz pokúsim a kto vie, možno motyka vystrelí“ 🙂
[…] Čo to vlastne Everesting je a v čom spočíva pointa môžete nájsť v článku “Everesting, nemožné? Ani zďaleka!” Spomínali sme, že môj kamarát Peťo sa minulý rok pokúsil o zdolanie výškových […]