Bike z Redakcie : Ghost Lector LC6 2016

Bike z Redakcie : Ghost Lector LC6 2016

2. marca 2017 1498 Od TomikZA
Prečítané: 1 814

„Tá farba, tie nádherné krivky a dizajn, tak tento bike proste musím mať!!“ Áno, presne tieto slová som si v duchu povedal, keď som prvý krát naživo uzrel Ghost Lector na BikeFeste v Kálnici.

Už keď som sa minulý rok vozil na fulle na 27,5“, tak som premýšľal na riadnou XC mašinou s 29 palcovými kolesami. Veľmi dlhú dobu som špekuloval a hľadal na nete tú pravú variantu, ktorá by sa ku mne hodila.

Určite ako každý biker, ktorý túži po novej mašinke, tak aj ja som mal veľmi prísne kritériá pri výbere. Ani nejdem menovať koľko hodín som strávil na nete pozerajúc fóra, články, testy, trendy a technológie bicyklov, ktoré sa mi ako tak pozdávali. No neskôr som si výber zúžil na 3 možnosti a to: Scott Scale 920 2016, Canyon Grand CF (už neviem, ktorý typ) a Ghost Lector LC 5 (na výstave bol len model 5).

Postupne som si prechádzal modeli od Canyona, Scottu ale vôbec ma neoslovili ako dizajnom, tak ani farebne. Tak som sa prešiel k stánku Ghost a keď som ho zbadal! Ten bike mi dal doslova facku. Hneď som vedel, že je to ten pravý a nechcem už nič iné len tohto ducha a ešte keď bude v zelenej farbe, tak to bude bomba! Hneď som si ho zapožičal a vyskúšal na vopred pripravenom traily pre testovacie bicykle. Bol som z neho neskutočne ohúrený, to zrýchlenie, správanie sa na ceste, traily a špurte. No ako keď dajú malému dieťaťu novú vysnívanú hračku ☺


O pár dní som si od môjho trénera a trénera ProEfektu Juraja Karasa objednával novú mašinku. Bike mi prišiel v krabici, tak som sa hneď vrhol na skladanie.

Prvú testovaciu jazdu som hneď využil a zašiel ku kamarátovi do servisu aby mi nahodil nové košíky na fľaše a všetko podoťahoval na správne momenty. Hneď sme bike zvážili a objavila sa na váhe číslica 11,6 kg, nieje to nič extra ale postupne sa dostanem k vylepšeniam aké som na bicykli urobil a kam som sa s váhou dostal.

Aby som upresnil, tak Ghost je vyskladaný na kompletnej sade Shimano XT M-8000 2×11 s rozsahom prevodníkov 26/36 a kazety 11-40. Brzdy taktiež Shimano XT M-8000 ale kotúče SLX. Kolesá boli obuté do plášťov Schwalbe Rocket Ron. O tlmenie sa stará vidlica Fox 32 Performance s chodom 100mm.

Ale aby som sa vrátil k prvému testu.

Po krátkej návšteve servisu sa púšťam na nám žilinčanom známu Chatu pod Suchým a následný trail Brestov.

Nikdy predtým som nemal možnosť osedlať stroj s 29 palcovými kolesami. Vždy len morálne zastaralé 26-tky a 27,5“ no chcel som sa posunúť niekam vpred, tak som šiel ráznou voľbou veľkých kolies a nikdy som nebanoval a ani banovať nebudem ale ku všetkému sa postupne dostanem…

Prvé lesné stúpania na spomínanú chatu vedú po zvážniciach vystlaných makadamom a štrkom. No už tu som pomaly zisťoval, že väčšie kolesá sú pre mňa veľkou výhodou. Nepociťoval som nejak výrazné „drncanie“ po nerovnostiach čo bolo veľmi príjemným prekvapením aj keď mám HT. Tu nadšenie ešte stúplo ☺ Niektoré stúpania sme si s kamarátom Peťom vyšpurtovali na plné pecky. Vždy som za ním ledva fučal a mal problém sa za ním čo i len držať  no teraz som s nim nemal problém ba dokonca môžem povedať, že presedlaním na zeleného ducha sa karta obrátila 😀

Po niekoľkých kilometroch ťahajúcich sa neustále nahor nás čaká „slávna“ stojka. Je to takmer záverečné stúpanie k chate, ktoré je výzvou nejedného bikera. Nikdy pred tým som sa nedostal vyššie než do 2/3 kopca, ktorý je pokrytý veľkými kameňmi a človek musí naozaj premýšľať, ako ktorý kameň obíde aby mu neprešmyklo koleso a nezosadol z biku. A keď sa už človek vyštverá až na vrchol, tak ho čaká posledný ale nemilosrdný kopec, ktorý je už konečne finálny k vytúženej kofole a pareným buchtám na chate no ani ten nič nedaruje. Vždy som tieto posledné stojky šiel na 2-3 fázy aby som sa rozdýchal.

Tento krát som ale so žiadnymi výraznými problémami vyšiel kamenistú stojku a hneď na to aj posledný záver k chate na jeden záťah. Sám som sa nestačil čudovať čo dokáže presedlanie na iný stroj.

Následný zjazd cez Brestov sa dosť podobá najznámejšiemu žilinskému trailu Anakonda no myslím si, že je náročnejší Brestov na techniku. Tu som mal vždy problémy s koreňmi a kameňmi vytŕčajúcimi z chodníka. Vždy ma tak nadhadzovalo, že mi zjazd prišiel veľmi náročný a nudný. No na duchovi som si to tento krát užíval, dokonca som si na Strave zlepšil čas o niekoľko minút čo ma veľmi prekvapilo. Klopenky, korene, kamene, problémy s nimi už neboli a miesto toho prišlo nadšenie z jazdy. A užívanie si každého metra na traily.

Aby som úvodný test Ghosta Lectora zhrnul, tak môžem k nemu povedať toto:

Akcelerácia bola oproti ostatním bikom na úúúpne inom leveli. Keď sa len tak vozím a zrazu vyšprintujem, tak to môžem v pohode nazvať ako vystrelenie z dela. Neviem či za to môžu tie ostré krivky rámu ale každý kúsok energie, ktorý do pedálov vložím sa v momente odzrkadlí na biku a ten doslova vystrelí z miesta.

S týmto pevným rámom a 29“ kolesami človek skutočne udáva tempo na presunoch po ceste.

Zjazdy si neskutočne užívam aj napriek tomu, že veľa ľudí tvrdí, že dvadsaťdeviatky sú neobratné a lenivé. No to môžem kľudne vyvrátiť, sú trocha neohrabanejšie ale priechodnosť po nerovnostiach sa nemôže porovnávať s inými rozmermi kolies.

Už len samotný tvar rámu a hlavne vrchnej rámovej trubky je dokonalý a púta pozornosť okoloidúcich a okolojazdiacich 😀

Neskôr som sa pustil do upgradu ducha ako napríklad, superľahké sedlo, ľahké XC kolesá + výber vhodných plášťov, zmena z 2×11 na 1×11 a iných vecičiek. Ale to ostatné až v ďalšom článku.

KategóriaTechnika

O autorovi

Volám sa Tomáš Chabada, jazdím za maraton.bike. Cyklistike sa venujem od roku 2012 a pretekom od roku 2013. Venujem sa krátkym a stredným tratiam, kde sa umiestňujem v prvej 20-tke. Za tých pár rokov som však vyskúšal aj tímové preteky, duatlony, 24-hodinovky, dlhé trate (Salzkammergut Trophy A-Strecke), no taktiež som aj aktívny turista. Horskú cyklistiku mám rád najmä kvôli výjazdom s kamarátmi na hory, relaxu v prírode a oddychu na dvoch kolesách.

1 498 komentárov